Hamburg 10. júna (TASR) - Dych vyrážajúce tempo reforiem na Slovensku vyvolalo nielen uznanie, ale nezriedka aj nevôľu. Sedemnásteho júna majú voliči v predčasných parlamentných voľbách rozhodnúť o tom, či krajina bude pokračovať na ceste reforiem, alebo či sa tieto zastavia. Prieskumy verejnej mienky síce naznačujú porážku reformátorov, šance na jasné víťazstvo však nemajú ani odporcovia reforiem, píše vo svojej dnešnej analýze nemecká agentúra DPA.
Na Slovensku možno očakávať veľmi problematické formovanie novej vlády. Jediná istota, ktorú potvrdzujú všetky prieskumy verejnej mienky, je mínusový rekord v účasti voličov: k urnám chce prísť nanajvýš 60 percent zo štyroch miliónov oprávnených voličov, pokračuje DPA, pripomínajúc, že práve rovná daň a veľmi nízke platy urobili z krajiny, ktorá stále vykazuje dvojcifernú nezamestnanosť, raj pre medzinárodné koncerny.
K reformám, ktoré opozícia často kritizuje ako neoliberálne, však patria aj radikálne škrty v sociálnom systéme, uvoľnenie predpisov o výpovedi a postupná privatizácia v zdravotníctve a vo oblasti vzdelávania. Kým Slovensko sa stáva pre zahraničných investorov čoraz atraktívnejšie, v širokých vrstvách obyvateľstva sú reformy nanajvýš neobľúbené, konštatuje DPA a pripomína, že táto skutočnosť sa odráža aj na prieskumoch verejnej mienky, signalizujúcich neobľúbenosť troch vládnucich strán, patriacich do kresťanskodemokratického tábora.
Množstvo korupčných afér a iných škandálov neznížilo iba dôveryhodnosť vlády, ale celej politickej elity, dodáva DPA.
Najpopulárnejším slovenským politikom je už niekoľko rokov Róbert Fico, ktorému jeho protivníci síce často vytýkajú populizmus, on sám sa však považuje za obhajcu európskeho modelu sociálneho štátu. Na realizáciu sociálnych zmien mu však chýbajú potenciálni partneri.
Prvé vládne obdobie Mikuláša Dzurindu, ktorý stojí na čele vlády už od roku 1998, charakterizovala predovšetkým snaha prelomiť medzinárodnú izoláciu Slovenska. Až po svojom druhom zvolení sa mohol začať venovať naplno reformám. Za jeho vyslovene proamerický a prozápadný postoj v zahraničnopolitickej oblasti sa mu síce osobnými stretnutiami poďakovali tak americký prezident Bush ako aj britský premiér Blair, prieskumy však Dzurindu označujú už dávno za najneobľúbenejšieho politika krajiny a dávajú mu iba minimálne šance, píše DPA.
Jazýčkom na váhe by sa mohlo spoločne s malými stranami stať predovšetkým Mečiarovo HZDS. Na rozdiel od volieb 2OO2 sa v tohtoročných voľbách zdržiavajú americkí a prozápadne orientovaní politici varovaní pred jeho zvolením. Mečiar totiž západným investorom prisľúbil, že Slovensko bude v reformách pokračovať aj bez Dzurindu a súčasne sľubuje väčšiu sociálnu vyváženosť, uzatvára DPA.
3 jč juh
