Rím 8. júna (TASR) - Ježiš bol urasteným a mocným mužom, s výškou 1,87 metra, tvrdí taliansky neurochirurg Nicolo Cinquemani po detailnom preskúmaní turínskeho plátna, považovaného za Kristov rubáš.
O záveroch bývalého primára oddelenia traumatológie v rímskej nemocnici San Giovanni informuje dnešné vydanie milánskeho denníka Il Giornale.
Podľa názoru mnohých veriacich kresťanov je Sacra Sindone (z gréc. sindón - rubáš) práve tým plátnom, do ktorého zavinuli Kristovo telo po ukrižovaní. Kristov rubáš je od roku 1578 uložený v kaplnke dómu v Turíne.
Na ľanovom plátne o rozmeroch 4,36 krát 1,10 metra vidieť dvojitý odtlačok mocne stavaného muža s bradou a s dlhými vlasmi. Bádatelia sa zhodujú v tom, že na plátne sú zachytené všetky znaky ukrižovania tak, ako ich podáva Biblia.
Najznámejší odborník na turínske plátno Pierluigi Baima Bollone však prijíma Cinquemaniho tvrdenia skepticky. "Je veľmi problematické určiť telesnú konštrukciu muža, ktorý bol zavinutý do plátna. Spodná časť jeho tela je dlhšia ako vrchná časť. Mohlo sa to stať vtedy, keď plátno dávali na telo, ktoré už bolo stuhnuté a hlava ležala zľahka napravo," hovorí Bollone.
Z tohto dôvodu priniesli pokusy vyrátať telesné proporcie muža zobrazeného na plátne zakaždým rôzne výsledky. V priebehu stáročí sa menila aj štruktúra látky a táto skutočnosť taktiež skresľovala všetky prepočty, pripomína Bollone.
Turínske plátno vystavovali naposledy v rokoch 1998 a 2000. Ľanová textília s údajným odtlačkom ukrižovaného Ježiša prilákala do hlavného mesta Piemontu dovedna 3,5 milióna ľudí.
Podľa analýzy prachových a peľových častíc odborníci usúdili, že plátno utkali pred 2000 rokmi v oblasti Blízkeho východu.
Analýza plátna rádiokarbónovou metódou, ktorú urobili v roku 1988, však ukázala, že plátno pochádza zo stredoveku.
Františkán Gianfranco Berbenni je presvedčený, že relikvia je pravá a pochybuje o dôveryhodnosti určovania veku predmetov pomocou rádiouhlíkovej metódy, pri ktorej sa využíva chemický prvok s označením C-14.
Kúsok z okraja Turínskeho plátna analyzovali v roku 1988 tri rôzne laboratóriá, ktoré nezávisle od seba datovali vznik plátna do rokov 1260-1390.
Otec Berbenni tvrdí, že plátno mohli dodatočne znečistiť napríklad huby, mikróby, ale aj stopy po kontakte s ohňom, ktorému bola relikvia vystavená pri rôznych požiaroch. Podľa jeho názoru by sa mali testy s použitím rádiokarbónovej metódy zopakovať.
