Bagdad 8. júna (TASR) - Jordánsky militant Abú Musáb az-Zarkáwí a jeho iracká odnož al-Káidy majú od roku 2003 na svedomí niektoré z najkrvavejších útokov v Iraku, vrátane popráv viacerých cudzincov. Často sa zameriavali na šiitské ciele, zrejme v snahe vyvolať občiansku vojnu medzi irackými šiitmi a sunnitmi.
Zarkáwí stál za sériou samovražedných útokov, pri ktorých zahynuli v Iraku stovky ľudí. Podľa predpokladov tiež osobne sťal najmenej dvoch amerických rukojemníkov. USA na hlavu Zarkáwího - najhľadanejšieho teroristu v Iraku - vypísali odmenu vo výške 25 miliónov dolárov, rovnakú ako v prípade Usámu bin Ládina.
V uplynulom roku prekročila Zarkáwího kampaň aj iracké hranice. Pri trojici samovražedných bombových útokov na hotely v Ammáne 9. novembra 2005 zahynulo 60 ľudí. Prihlásil sa tiež k zodpovednosti za ďalšie útoky v Jordánsku a dokonca aj raketovému útoku z Libanonu na severný Izrael. V Jordánsku ho viackrát v neprítomnosti odsúdili na smrť.
Zarkáwí sa tiež snažil rozšíriť snahu o vyvolanie občianskej vojny medzi sunnitmi a šiitmi po celom Blízkom východe. Vo štvorhodinovej audionahrávke, zverejnenej na internete uplynulý týždeň, vyzýva sunnitov na boj proti šiitom, ktorých označil za nepriateľov islamu.
V apríli zverejnil videonahrávku, kde po prvý raz ukázal svoju tvár v očividnej snahe upevniť si imidž lídra irackých povstalcov a hrdinu sunnitských extrémistov. Táto nahrávka podľa dnešného vyjadrenia irackých predstaviteľov pomohla doviesť americké a iracké sily na jeho stopu po identifikácii miesta, kde bola urobená.
Zarkáwí sa narodil 20. októbra 1966 ako Ahmad Fazil Nazzal al-Chalajláh. Vyrastal v tvrdom pouličnom živote jordánskeho mesta Zarká, od ktorého si odvodil svoju prezývku. Islamskú radikálnu ideológiu si skonsolidoval v jordánskej väznici koncom 90. rokov.
Po prepustení pri amnestii odišiel v roku 1999 do Afganistanu, kde si vybudoval kontakty na bin Ládina. Koncom roku 2001 počas invázie spojeneckých vojsk utiekol z krajiny a cez Irán prešiel do Iraku, uvádzajú americkí predstavitelia a Zarkáwího životopisy na internete.
Koncom roku 2003 sa Zarkáwí začal ukazovať ako líder hnutia Tawhíd wal džihád (Jednota a svätá vojna). V októbri 2004 skupina na internete oznámila, že prisahala vernosť al-Káide a "otcovi všetkých bojovníkov" bin Ládinovi. Názov si zmenila na Organizácia al-Káidy pre svätú vojnu v Iraku. Bin Ládin na decembrovej audionahrávke podporil Zarkáwího ako svojho zástupcu v Iraku.
Hoci bol Zarkáwí zrejme najznámejším lídrom vzbúrencov v Iraku, jeho vplyv medzi nimi nebol nikdy istý. Miestni sunnitskí militanti podľa predpokladov zohrávali rovnako významnú rolu v boji proti americkým silám a novej irackej vláde.
Napriek všetkého Zarkáwí stál za najbrutálnejšími z krvavej vlny útokov, ktoré prispeli k zmene rýchleho Spojenými štátmi vedeného zásahu proti režimu Saddáma Husajna na úmorný boj proti vzbúrencom.
