Má 2500 hudobných nosičov, 70 bonsajov

Svoju prvú platňu si kúpil, keď mal štrnásť. Išlo o Zelenú poštu od Pavla Hammela a Mariána Vargu. Má ju 34 rokov. Dnes sa môže Rudolf Pažítka pýšiť najrozsiahlejšou zbierkou slovenskej hudobnej scény 60. až 80. rokov.

Všetko, čo sa vydalo na vinylových platniach, má doma. Žbirku, Gombitovú, Hammela, Vargu, Lehotského, Patejdla, Lipu, Nagya, Müllera, Krištofa Veselého.

"Mám všetko, čo kedy nahrali Collegium Musicum a Prúdy. Je to viac ako päťdesiat modifikácií ich tvorby. Vlastním nahrávky zo Slovenského rozhlasu, keď Peter Nagy vo svojich šestnástich naspieval prvé piesne. Tie sa nevydali na platniach a nemá ich ani on," tvrdí.

A má aj DVD s hudobnou tematikou a, samozrejme, cédečka. Unikátnu hudobnú zbierku získal kúpou, výmenou na burze, niečo dostal darom od muzikantov. Rodina mu k papučiam a ponožkám pod stromček dáva aj CD.

"Zbierka sa rozrastá o novodobú muziku. V rádiách mám známych, aj oni mi niečím pomohli. Všetko, čo mám, stojí veľa peňazí. Sám by som to nikdy nevládal zaplatiť. Moja zbierka nemá len finančnú hodnotu, ale aj zberateľskú. A tá je nevyčísliteľná," vysvetľuje zberateľ z Rožňavy.

Je vyštudovaný lesník a jeho vzťah k prírode vidieť zďaleka. Pri dome rastú okrasné rastliny i dreviny, v záhrade má zbierku 70 bonsajov. A vydal štyri knihy poézie, ktorých krstnými rodičmi boli Pavol Hammel, Janko Lehotský či Peter Nagy.

"Bonsaje, hudba, básne, to všetko sú koníčky, ktoré so mnou zostanú, zdá sa, celý život. Jediný umelecký smer, v ktorom mám vzdelanie, okrem toho lesníckeho, je výtvarná tvorba. Tú som absolvoval v ľudovej škole umenia," vymenúva Rudolf Pažítka.

Človek nemusí byť supertalent, aby v živote niečo dokázal, hovorí. A uzatvára: "Poznal som mnoho ľudí s obrovským talentom, no utopili ho v alkohole a dnes sú z nich trosky. Netreba byť super, treba len vydržať a robiť to, čo vás baví."

FOTO - AUTORKA