Sydney 29. marca (TASR) - Americký prezident George W. Bush sa dnes stal terčom kritiky medzinárodného spoločenstva za odstúpenie od dohody z japonského Kjóta, zameranej na zníženie emisií skleníkových plynov v ovzduší.
Európska únia (EÚ) v tejto súvislosti uviedla, že je krokom Bieleho domu "veľmi znepokojená". Japonsko vyzvalo Washington na zváženie rozhodnutia a Austrália pripomenula USA ako najväčšiemu svetovému konzumentovi prírodných zdrojov ich zodpovednosť v otázke redukcie emisií skleníkových plynov.
Ostrovy v Tichom oceáne, ktorých v súčasnosti ohrozuje zvyšujúca sa hladina oceánu, upozornili, že v stávke je ich prežitie.
"Je veľmi znepokojujúce, ak je pravdou, že USA mienia odstúpiť od protokolu. EÚ je ochotná diskutovať o podrobnostiach a problémoch, ale nie zrušiť celý protokol," povedala komisárka EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmová.
Britský minister životného prostredia Michael Meacher uviedol v interview pre televíznu stanicu BBC, že rozhodnutie Washingtonu je mimoriadne vážne. "Globálne otepľovanie je najnebezpečnejším a najviac znepokojujúcim problémom ľudstva v nasledujúcich 100 rokoch," poznamenal Meacher.
Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer v stredu uviedol, že rozhodnutie Georgea W. Busha je "zrozumiteľné". Podľa Busha nie je Kjótska dohoda v "najvyššom ekonomickom záujme" USA. Jednou z nevýhod zmluvy je podľa neho aj to, že náklady na jej dodržiavanie prevýšia úžitok.
Dohodu podpísal v japonskom meste Kjóto bývalý americký prezident Bill Clinton a lídri ďalších vyspelých priemyselných krajín, zatiaľ ju však neratifikoval Senát USA. Signatárske krajiny sa v nej zaviazali znížiť do roku 2012 koncentráciu skleníkových plynov, ktoré sú väčšinou výsledkom spaľovania uhlia a ropy, v priemere o 5,2 percenta pod úroveň z roku 1990.
Odborníci z oblasti životného prostredia konštatujú, že následkom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov, prevažne oxidu uhličitého, budú pravdepodobne výrazné zmeny v počasí, vyšší počet záplav, dlhé suchá a vyhynutie veľkého počtu živočíšnych a rastlinných druhov.
Dohoda z Kjóta by podľa austrálskeho ministra životného prostredia Roberta Hilla nefungovala bez Spojených štátov. Ako Hill konštatoval, odstúpenie od nej by bolo "veľkým krokom späť".
Krajina podieľajúca sa 30 percentami na svetových emisiách skleníkových plynov v ovzduší "sa nemôže jednoducho zriecť svojej zodpovednosti", tvrdí Hill.
Environmentálna organizácia Greenpeace konštatovala, že Bushovo rozhodnutie riadia "záujmy ropy, uhlia a plynu". Organizácia zároveň vyjadrila "znechutenie a zdesenie nad Spojenými štátmi".
