Houston 29. marca (TASR) - Americkým vedcom z Rice University v Houstone sa extrémnym ochladením atómov lítia podarilo v laboratórnych podmienkach simulovať zaujímavý kvantový efekt, ktorý bráni bielym trpaslíkom a neutrónovým hviezdam v ďalšom kolapse. Tento pokus poslúži nielen na lepšie pochopenie procesov vo vnútri hviezd, ale prispeje aj k lepšej navigácii vo vesmíre.
Spomínaný efekt sa nazýva aj Fermiho tlak a je pomenovaný podľa známeho talianskeho jadrového fyzika a nositeľa Nobelovej ceny Enrica Fermiho. Na jeho dosiahnutie ochladili vedci pod vedením Randalla Huleta atómy lítia na teplotu, ktorá leží iba štvrť milióntiny stupňa Celzia nad absolútnou nulou (mínus 273,15 C). Pri tejto teplote sa atómy prestanú hýbať - upadnú do akejsi kómy.
Tesne nad hranicou absolútnej nuly mohli výskumníci pozorovať dva stabilné izotopy lítia v stave, v ktorom existujú aj vo vesmíre. Izotopy sa odlišovali iba počtom neutrónov a dávali predstavu o tom, čo je potrebné na zachovanie stability bielych trpaslíkov a neutrónových hviezd.
Fermiho tlak je teoreticky známy už dlhší čas. Jeho existenciu dokladajú aj zábery bielych trpaslíkov a neutrónových hviezd zhotovené Hubblovým vesmírnym teleskopom a vesmírnym observatóriom Chandra. Huletovi sa však prvýkrát podarilo simulovať Fermiho tlak v laboratóriu.
Fermiho tlak by mohol byť prvým krokom smerom k ešte presnejším atómovým hodinám, najprecíznejším meračom času na Zemi. Ich presnosť by zvýšili práve extrémne ochladené atómy lítia, ktoré by medzi sebou len minimálne kolidovali. Tieto superhodiny by mohli podporovať digitálne komunikačné systémy a zdokonaliť navigáciu vesmírnych sond.
"Produktom experimentov s Fermiho tlakom by mohla byť aj superkvapalina na báze lítia," hovorí Hulet optimisticky. "Táto superkvapalina, v ktorej sa atómy pohybujú prakticky bez trenia, sa určitým spôsobom podobá supravodičom, ktoré vedú elektrický prúd bez odporu."
