Belehrad 1. júna (TASR) - Srbsko bude musieť usporiadať predčasné parlamentné voľby okamžite po zmene ústavy, ktorú si vynútilo rozhodnutie Čiernej Hory o vyhlásení nezávislosti. Dnes to povedal premiér Vojislav Koštunica, bez stanovenia jasného časového limitu.
"Nová ústava znamená nové voľby, do všetkých inštitúcií. Znamená úplne nové a zmenené Srbsko... nový parlament a vládu a nového prezidenta republiky," vyhlásil Koštunica na tlačovej konferencii.
Koštunica nepotvrdil správy dnešnej tlače, podľa ktorých stanovil 24. september ako dátum parlamentných volieb, celý rok pred riadnym termínom.
Vyhlásenie nezávislosti Čiernej Hory sa očakáva v sobotu. Týmto krokom prestane existovať voľná únia Srbska a Čiernej Hory (SČH), v rámci ktorej mali republiky spoločné ministerstvá obrany a zahraničných vecí. Tie bude treba vytvoriť a zakotviť v novej srbskej ústave.
Súčasná srbská ústava vznikla počas vlády režimu Slobodana Miloševiča, ktorý bol zvrhnutý v októbri 2000. Čiernohorci o nezávislosti rozhodli v referende konanom 21. mája.
Na schválenie novej srbskej ústavy je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente a jednoduchá väčšina v referende.
Podľa Koštunicu je príliš skoro hovoriť o zložení budúcej vlády, ktoré bude podľa médií predmetom politického handlovania v rámci jeho krehkej menšinovej koalície zloženej zo štyroch strán.
Belehradské denníky Glas javnosti a Večernje novosti uviedli, že Koštunica dohodol 24. september ako termín volieb.
Minister zahraničných vecí SČH Vuk Draškovič, líder malého Srbského hnutia obnovy (SPO), chce v budúcnosti pôsobiť ako minister zahraničných vecí Srbska. Proti sú však opoziční socialisti, ktorí Koštunicu v parlamente neoficiálne podporujú a držia tak jeho kabinet nad vodou.
"Udržanie Vuka Draškoviča ako ministra zahraničných vecí, zaistenie podpory socialistov a stabilnej väčšiny v parlamente s ich podporou je pre vládnu koalíciu Mission Imposible," napísali Večernje novosti.
Koštunica je tiež pod tlakom koaličných partnerov zo strany G17 Plus, ktorá hrozí, že 1. októbra odíde z vlády, ak sa dovtedy nepodarí obnoviť rokovania s EÚ o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA). EÚ rozhovory so SČH otvorila v októbri 2005, začiatkom mája ich však prerušila, keďže Belehrad haagskemu tribunálu nevydal z vojnových zločinov obžalovaného generála Ratka Mladiča.
Vicepremiér za G17 Miroljub Labus po prerušení rozhovorov o SAA na protest rezignoval s tým, že už nemôže pracovať s Koštunicom.
