|
Benedikt XVI. v rozhovore s bývalými väzňami koncentračného tábora v Osvienčime. |
Pomodlil sa a potom sa zvítal s 32 bývalými väzňami vyhladzovacieho tábora.
Osvienčim bol podľa pozorovateľov jedným z najvýznamnejších bodov návštevy Benedikta XVI. v Poľsku. Bol to významný krok na ceste k zmiereniu medzi Poliakmi a Nemcami, keď pápež navštívil miesta, kde nemeckí nacisti počas druhej svetovej vojny vyvraždili približne šesť miliónov ľudí židov, Rómov, sovietskych zajatcov i Poliakov. Tento bod bol do programu zaradený na výslovné želanie pápeža.
V skupine bývalých väzňov bol okrem iných Marian Kolodziej, poľský politický väzeň z prvého transportu do Osvienčimu zo 14. júna 1940, poľský Róm Edward Paczkowski, posledný v Poľsku žijúci člen Sonderkommmanda Henryk Mandelbaum.
Heslo Arbeit mach frei malo uistiť o prísnom poriadku, panujúcom v koncentračnom tábore, a dať väzňom falošnú nádej, že "vďaka" tvrdej práci získajú slobodu.
Na pôde tábora privítal pápeža poľský prezident Lech Kaczynski, minister kultúry Kazimierz Ujazdowski, ako aj bývalý väzeň Wladyslaw Bartoszewski.
Benedikt XVI. prešiel potom k pavilónu číslo 11, nazývanému Pavilón smrti, bol hermeticky uzavretý od tábora. Väčšinu exekúcií v tábore, zastrelením, vykonali nacisti od jesene 1941 do jesene 1943 práve pri pavilóne číslo 11, pred tzv. popravnou stenou. V bloku 11 je tiež cela, v ktorej zahynul poľský väzeň, svätý Maximilián Kolbe (tento mních ponúkol svoj život za záchranu života iného väzňa otca troch detí). V Kolbeho "cele mučeníckej smrti" pápež zapálil sviečku.
Pavilón č. 11 bol špeciálnym miestom v Osvienčime. Len veľmi málo osôb prežilo pobyt v ňom. Väčšinu väzňov postrieľali. Nemci tu uskutočnili v roku 1941 prvé skúšky usmrtenia plynom Cyklon B, ktorý neskôr využívali na masové vyvražďovanie židov.
Benedikt XVI. sa po opustení Pavilónu smrti zapísal do Pamätnej knihy a vydal sa k Centru dialógu a modlitieb.
Celá návšteva v koncentračnom tábore trvala približne 40 minút.
(spolupracovníčka TASR Zuzana Kohútková) ed
