Cheney sa ešte dnes stretne s tureckým prezidentom Ahmetom Necdetom Sezerom, premiérom Bülentom Ecevitom, ministrom zahraničných vecí Ismailom Cemom a šéfom tureckých ozbrojených síl Hüsseyinom Kivrikogluom.
Medzi hlavnými témami na rokovaniach budú figurovať aj otázky súvisiace so špekuláciami o tom, že USA pripravujú vojenskú operáciu s cieľom zvrhnúť irackého diktátora Saddáma Husajna.
Podobne ako mnohé arabské krajiny je Turecko proti akejkoľvek vojenskej operácii v susednom Iraku, pretože sa obáva možných ekonomických aj politických dopadov, ktoré by mu v takomto prípade hrozili.
Od vojny v Perzskom zálive v roku 1991 stratila Ankara miliardy dolárov v obchode s Bagdadom a má obavy, že vojenská kampaň by mohla viesť k rozpadu irackého štátu.
Turecko sa domnieva, že jedným z dôsledkov vojenskej operácie by mohlo byť vyhlásenie nezávislosti autonómneho kurdského územia na severe Iraku, čo by mohlo potom povzbudiť k rovnakému kroku aj Kurdov v samotnom Turecku.
Cheney prediskutuje s tureckými predstaviteľmi aj prebiehajúcu vojnu proti terorizmu v Afganistane a budúce vedenie medzinárodných mierových síl ISAF.
Turecko má momentálne v ISAF asi 260 vojakov. Veľká Británia a USA by uvítali, ak by prevzalo velenie týchto jednotiek, keď v apríli vyprší mandát britského velenia.
Ankara síce pôvodne privítala túto myšlienku, neskôr však svoju vedúcu úlohu v ISAF podmienila finančnou kompenzáciou nákladov, ktoré budú s takouto misiou spojené.
Turecko sa taktiež obáva situácie, ktorá by mohla nastať, ak by sa iné krajiny stiahli z ISAF v prípade zhoršenia podmienok v Afganistane.
