Vystresovaní Japonci relaxujú pri elektronike

Každé mesto má svoje špecifikum a v každom majú obyvatelia iný spôsob, akým relaxujú. Keď je život priveľmi stresujúci v tureckom Istanbule, zamieria ľudia do liečební. V brazílskom Riu na pláž.

A v Tokiu? Ľudia tu od života prešpikovaného informačnými technológiami relaxujú v priestoroch prepchatých počítačmi, televízormi, počítačovými hrami a inou zábavou elektronického veku.

Jedným z najväčších tokijských chrámov infománie sú Bagus Gran Cyber Café. Tieto superpočítačové kaviarne obsahujú niekoľko kójí, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako bežné kancelárie.

Tie miesta však nie sú určené na prácu, sú pre internetových závislákov. V súčasnosti ich funguje desať a obslúžia priemerne 5-tisíc ľudí denne. Niektoré sa zameriavajú na tínedžerov, iné na osoby zárobkovo činné, ale atmosféra vo všetkých je rovnaká.

Rovnakú časť zaberá knihovňa, novinový stánok, arkády, kopírka a hostel.

"Japonci milujú ohraničené priestory a sivé zóny," hovorí Con Isshow, spisovateľ, ktorého publikačná činnosť sa zameriava na kultúru mladých ľudí. "Ide o anonymitu a hranie úloh, kde nemusíte prezradiť svoju totožnosť. Chodíte na tieto miesta, aby ste stratili seba."

Gran Cyber Café obklopuje naliehavá, tajnostkárska atmosféra hodinového hotela. Zákazníci sa zapisujú s odvrátenými očami, rýchlo sa zásobujú módnymi časopismi, počítačovými hrami a filmami na DVD.

S nimi zapadnú do pridelenej kóje a čo tam budú robiť, je len na nich. Prepínajú televízne kanále, kontrolujú ceny na burze. Sťahujú si hudbu, čítajú romány, pozerajú sa na porno, spia.

Podľa Isshowa sú tieto miesta obľúbené aj medzi japonskými malými utečencami z domova, čo chcú vydesiť svojich rodičov. "Nočný balíček" umožňuje využívať kóju od 23. do 08. hodiny v prepočte za necelých 300 korún.

V knihovni sú tisícky komiksov, časopisov a kníh, pri pultoch sa dajú kúpiť varené vajíčka s kari či teplé tuniakové sendviče.

Jeden z mužov hovorí, že sa zvyčajne zastaví cez prestávku v práci, aby sa pozrel na športové výsledky. Dvadsaťosemročný Naomi Ivasaki, manažér internetového portálu, si prišiel prečítať komiksy. Dvaja chlapci s vlasmi odfarbenými na blond s ružovým odtieňom sa delia o jeden box.

Jednou z mála ženských návštevníčok je Reiko Išijio, dvadsaťpäťročná vysokoškoláčka, ktorá žije v Tokiu s rodičmi. "V Japonsku je veľmi málo miest, kam môže ísť dievča večer samo a nemusí sa pritom s nikým baviť," hovorí. V Grand Cyber Café zostala neraz aj cez noc.

Hidenori Kimura, sociológ, zaoberajúci sa medziľudskými vzťahmi, verí, že Gran Cyber Café napĺňa hlbokú a neustálu túžbu.

Japonský systém súťaživosti o vzdelaní, kariéru a spoločenskú vážnosť v mladých ľuďoch prehlbuje posadnutosť okolo prezentácie vlastnej osoby. To ich pripravuje o fantáziu a anonymitu, hlavné výsady detstva, vysvetľuje.

(The New York Times, čtk)