Jeruzalem 24. mája (TASR) - Irán v utorok vykonal skúšku rakety dlhého doletu typu zem-zem. Presný dolet nie je známy, ale skúška podľa všetkého nepredstavuje žiadne technologické zdokonalenie, uviedol izraelský bezpečnostný zdroj citovaný agentúrou Reuters.
Správa o teste prišla v čase prvej návštevy izraelského premiéra Ehuda Olmerta vo Washingtone, kde sa stretol s prezidentom USA Georgeom W. Bushom.
Podľa izraelského zdroja Irán raketu naposledy testoval asi v januári. Iránski predstavitelia sa k správe so skúške zatiaľ nevyjadrili a iné zdroje ju nepotvrdili.
Západ sleduje s obavami vývoj iránskych raketových kapacít v súvislosti s krízou okolo jadrového programu Teheránu.
Podľa vojenských expertov iránske rakety Šaháb-3 by mali s jadrovými hlavicami maximálny dolet asi 2000 kilometrov, čo znamená, že v ich dosahu by boli Izrael, americké základne v Perzskom zálive a zahraničné jednotky v Iraku a na iných miestach. Izraelský zdroj uviedol, že utorkový test nepredĺžil dolet Šaháb-3.
IZRAEL CHCE RAKETY S PLOCHOU DRÁHOU LETU
Izraelské bezpečnostné zdroje predtým oznámili, že Izrael vystupňoval snahy o vývoj rakiet dlhého doletu s plochou dráhou letu. Tieto zbrane by mohli byť využité pre prípadný útok proti iránskym jadrovým zariadeniam.
Izrael v roku 1981 vyslal bojové lietadlá na zničenie hlavného irackého jadrového reaktora v meste Osirak. Nevylúčil podobný postup voči Iránu v prípade neúspechu diplomatických snáh primať Teherán, aby sa vzdal jadrového programu. Irán tvrdí, že jeho jadrový program je mierový, Západ ho však podozrieva zo snáh o zostrojenie atómovej bomby.
Väčšie vzdialenosti v prípade Iránu znamenajú, že strely s plochou dráhou letu by boli pre útok na jadrové zariadenia vhodnejšie ako lietadlá. Spojené štáty však v minulosti odmietli žiadosti Izraela o ich nákup.
Rakety s plochou dráhou letu sú naprogramované na vyhľadanie a zasiahnutie vzdialený cieľa, ku ktorému sa priblížia letom tesne nad zemou, aby sa vyhli radarom. Podľa dostupných informácií však všetky aspekty ich výroby zvládli len USA a Rusko.
Izrael požiadal USA o predaj Tomahawkov v roku 2000, počas mierových rozhovorov so Sýriou. Argumentoval, že tieto zbrane potrebuje na kompenzáciu straty "strategickej hĺbky" v prípade vrátenie okupovaných Golanských výšin.
Odborný časopis Janeďs Defence Weekly v roku 2004 oznámil, že spoločnosť Israel Military Industries vyrobila prvú raketu s plochou dráhou letu, jej dosah je však len asi 300 kilometrov.
Podľa analytika Janeďs Roberta Hewsona, USA nechcú exportovať tak výkonné zbrane ako Tomahawk do tak citlivých oblastí akou je Blízky východ. Dodal, že Tomahawky sú schopné niesť jadrové hlavice. Izrael je podľa rozšíreného presvedčenia jedinou jadrovou mocnosťou v regióne. V rámci politiky "strategickej dvojznačnosti" Izrael vlastníctvo jadrových zbraní nepotvrdil, ale ani nepoprel.
Niektorí izraelskí vojenskí špecialisti sa vyjadrili skepticky k účinnosti Tomahawkov proti iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré sú oveľa lepšie opevnené, ako bol Osirak.
Izraelský vojenský analytik Alon Ben-David vyslovil predpoklad, že USA nakoniec Tomahawky dodajú, aby zarazili vývoj izraelských programov vývoja takýchto zbraní.
Tomahawky sú navádzané kódovanou sieťou globálneho polohového systému (GPS), ktorú kontroluje Pentagón. To znamená, že každé odpálenie izraelského Tomahawku by musel schváliť Washington.
