Podgorica 23. mája (TASR) - S nádherným jadranským pobrežím, Čierna Hora môže profitovať z rozmachu turizmu a stavebníctva. V krátkom čase môže tiež ťažiť z tesnejších vzťahov s EÚ. Najskôr sa však musí postaviť problémom, ktoré nikdy naplno neriešila: chronicky zlej infraštruktúre a rozbujnenej korupcii.
Bez zovretia veľkého brata Srbska - ktoré nedostatočnou spoluprácou s haagskym tribunálom OSN brzdí snahy o európsku integráciu - sa pred Čiernou Horou môže otvoriť rýchlejšia cesta k proklamovanému cieľu - členstvu v EÚ.
Obnovená štátnosť však tiež podrobí skúške schopnosti vytvoriť životaschopné hospodárstvo a presadiť prísne reformy, ktorými únia podmieňuje prípadné prijatie.
"Čierna Hora už nebude môcť zvaľovať na Srbsko vinu za všetky svoje problémy," povedal balkánsky analytik Braca Grubačič. "Teraz je Čierna Hora odkázaná sama na seba."
Secesionistický čiernohorský premiér Milo Djukanovič roky obviňoval Srbsko, že dusí menšiu republiku v spoločnom štáte a bráni jej ekonomickému rozvoju a integrácii do medzinárodného spoločenstva.
Djukanovič sľúbil, že čiernohorské hospodárstvo bude prekvitať, ak sa po 88 rokoch obnoví štátnosť. Prosrbský tábor argumentoval, že Čierna Hora je so 620.000 obyvateľmi príliš malá na to, aby prežila samostatne.
"Očakávam rýchly ekonomický vývoj a zvýšenie životnej úrovne," povedal čiernohorský prezident Filip Vujanovič. "Zväzok so Srbskom Čiernu Horu hendikepoval."
Čierna Hora je však hlboko rozdelená medzi stúpencov a odporcov nezávislosti a jej hospodárstvo je od balkánskych konfliktov z 90. rokov - kvôli ktorým srbsko-čiernohorská Juhoslávia čelila medzinárodným sankciám - takmer úplne odkázané na čierny trh.
Táto ekonomika, vrátane pašovania cigariet, pomohla Čiernej Hore prežiť tvrdú vládu srbského lídra Slobodana Miloševiča. Zároveň však viedla k zničeniu väčšiny priemyslu, ktorý prakticky nepracuje a za lacné peniaze sa predáva zahraničným investorom.
Príjem na hlavu je v prepočte 780 eur (30.000 Sk) ročne, priemerný mesačný plat okolo 195 eur (7600 Sk) a nezamestnanosť asi 30 percent.
Najväčším tromfom malej Čiernej Hory je turizmus založený na vysokých horách a ohromujúcom pobreží. Stavajú sa nové hotely a staré budovy z čias komunizmu sa renovujú. Nehnuteľnosti popri 290 kilometrov dlhom pobreží sa predali, väčšinou bohatým Rusom.
S nezávislosťou, Čierna Hora očakáva, že tento rok zdvojnásobí počet západných turistov na 600.000. Tí sa krajine vyhýbali kvôli nestabilnej politickej situácii.
Čierna Hora bude tiež musieť vytvoriť vlastnú profesionálnu armádu a požiadať o členstvo v medzinárodných organizáciách, vrátane OSN. Armáda je jedinou inštitúciou, ktorú Čierna Hora ostatnú dekádu zdieľala so Srbskom. Republika už dlho používa vlastnú menu - euro, kým Srbsko má dináre.
"Už sme boli na 90 percent nezávislí, ale teraz sme nezávislí na 100 percent," vyhlásil Djukanovič.
Vyslanec EÚ pre čiernohorské referendum, Miroslav Lajčák povedal, že čiernohorský parlament by mohol nezávislosť oficiálne vyhlásiť do dvoch týždňov a že EÚ nezávislosť uzná "ak všetko pôjde hladko".
Djukanovič oznámil, že Čierna Hora o členstvo v OSN požiada v septembri. Zároveň vyjadril nádej, že krajina bude po Rumunsku, Bulharsku a Chorvátsku prvá, ktorá vstúpi do EÚ. "Plná integrácia do NATO a Európskej únie je strategickým cieľom Čiernej Hory," vyhlásil premiér.
Hovorca EÚ Altafaj Tardio v Bruseli uviedol, že po potvrdení výsledkov referenda komisia vypracuje návrh na otvorenie samostatných rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) s Čiernou Horou.
Rozhovory o SAA, ktorá má pripraviť ašpirujúce krajiny na prípadné členstvo v EÚ, sa s úniou Srbska a Čiernej Hory (SČH) začali v októbri 2005, začiatkom mája ich však zastavili, keďže Belehrad nezatkol a nevydal haagskemu tribunálu OSN generála Ratka Mladiča, jedného z najžiadanejších obžalovaných z vojnových zločinov.
"Nezávislosť pre Čiernu Horu odstránila túto prekážku," povedal Djukanovič. "Už nebudeme rukojemníkom Srbska."
