 Dalibor Karvay, nazývaný aj zázračné dieťa, sa pred pár dňami vrátil z koncertov vo Veľkej Británii (na snímke). FOTO - ARCHÍV |
Prvé husle dostal ako trojročný, koncertné vystúpenia absolvoval už ako šesťročný. Považovali ho za zázračné dieťa, o jeho hru prejavil záujem aj anglický kráľovský dvor. Pred pár dňami vystupoval s orchestrom Zlaté husle vo Veľkej Británii. O tamojšom publiku, ale aj ďalších zahraničných koncertoch sme hovorili s husľovým virtuózom DALIBOROM KARVAYOM (21).
Na koncert do Londýna ste pricestovali z turné v Argentíne. Veľa cestujete?
"V tom čase som toho mal dosť, z Anglicka som letel zasa do Talianska. Teraz mám voľnejšie obdobie. Pripravujem sa na významnú súťaž do USA, ktorá bude v septembri. Preto potrebujem veľa cvičiť."
O Angličanoch sa hovorí, že sú chladní ľudia, aké bolo publikum?
"Koncertoval som tam niekoľkokrát a nikdy som nezažil chladné publikum. Vedia oceniť klasickú hudbu. Aj tento raz si vyžiadali potleskom niekoľko prídavkov."
Pred troma rokmi si vás vypočul aj princ Charles. Ako vyzerala návšteva na kráľovskom dvore?
"Okrem mňa tam hrali dvaja sólisti a najlepší anglický komorný orchester English Chamber Orchester. Od nich dostal návrh hrať na súkromnom večierku u princa Charlesa. Videli ma hrať v Berlíne na Eurovízii v roku 2002, ktorú som vyhral."
S princom ste nehovorili?
"Po koncerte sme sa chvíľu rozprávali. Rozumie klasickej hudbe, vedel oceniť náš výkon. Potom nasledovala večera tristo VIP hostí vo veľmi uvoľnenom štýle. Sám princ to celé moderoval, mal hlavné slovo."
Na Slovensku vás poznajú ako zázračné dieťa. Je to tak aj v zahraničí?
"Teraz už nie, bolo to tak, keď som bol malý."
Kde bolo najpríjemnejšie publikum?
"Je dôležité, aby sa koncertná sála zaplnila, aby vznikla dobrá atmosféra. Potrebný je aj kontakt medzi publikum a sólistom. To, ako sa cítim na pódiu, či nie som unavený, či som sa dobre vyspal. Niekedy je fantastické publikum v Taliansku, niekedy v Nemecku. Ťažko sa to hodnotí."
A posledné, čo si pamätáte?
"Príjemné zážitky mám z posledného turné v Argentíne. Hral som aj v mestách pri južnom póle, kde ľudia ešte nepočuli toľko klasickej hudby a boli ňou nadšení."
Kedy vlastne cvičíte? A koľko?
"Asi osem hodín denne. Ale ak nemám koncertné vystúpenia, rád sa stretávam s priateľmi či hrám futbal. Hral som už vo vlaku, v hoteloch, ale aj v pilotnej kabíne lietadla. Piloti a letušky mi hovorili, že jediný človek, ktorý tam predo mnou hral, bol najlepší virtuóz na svete Mstislav Rostropovič."
Máte potom pri svojom životnom štýle na priateľstvá čas?
"Keďže žijem už viac ako šesť rokov vo Viedni, priateľstvá udržiavam s kamarátmi z Rakúska. Na Slovensko chodím len na pár dní, za rodičmi alebo na koncertné vystúpenia. Nie som tu veľmi často, hoci teraz sa na koncerty u nás pripravujem."
Hra na husliach je už pre vás práca alebo stále koníček?
"Je to ako u tenistov. Hra je pre mňa koníček, ale aj moja práca. Samozrejme, že ma baví, inak by som ju nerobil. Je to však veľmi náročné. Niekedy som každý deň v inom meste, nevyspatý, často hrám bez skúšok. Nie je to sranda."
