To, čo Polakovič vystavil, dal nakoniec zjesť

"Mira Polakoviča tu stále niekto hľadá, ale on tu nie je. Videli ho u mäsiara, ako kupuje klobásy a jaternice," smiala sa Oľga Feldeková na piatkovom happeningu Umenie chutí.

Režisér, scenárista, fotograf a žurnalista usporiadal v Bratislave pre priateľov propagáciu zdravej výživy, ktorá neodrádza chuťové bunky. Jaternice boli zo zeleniny, klobásy z húb, tlačenka zo sóje, fašírky boli pohánkovo-zeleninovo-strukovinové.

A šlo skutočne "o výstavu krátkeho trvania", ako sa prezentovala v bulletine. "Ochutnajte, už päť minút sa to môže jesť. Len pozor, je tam drôt," pobádal Polakovič hostí, medzi ktorými bol najmä rad jeho priateľov.

Na margo obvinenia, že sa po otvorení na dvadsať minút stratil a igelitové tašky v jeho rukách mali byť dôkazom návštevy mäsiarstva, umelec so zveličením zhodnotil: "Musím sa inšpirovať chuťami, aby som to vedel porovnať."

Na Záhorí chce Polakovič otvoriť výrobničku zdravej výživy a predávať tie výrobky, tvrdil. Vraj chce byť ako Baťa.

"Tak, ako si on spravil pri Zlíne vydavateľstvo a filmové štúdio, môj sen je urobiť si to isté na Záhorí. Mám kopu filmových projektov a popri tej podpore predaja chcem robiť aj nekomerčné veci, napríklad pomáhať začínajúcim umelcom," hovoril.

Básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek, ktorý výstavu otvoril, k tomu povedal: "Polakovič, to je slovenský Archimboldo. Ten robil za maniérizmu zeleninové portréty, no nedali sa zjesť. Naopak, náš, slovenský Archimboldo, je na zjedenie."

A pridal básničku o Izabele Pažítkovej: "Vedel som, že dnes budem musieť niečo povedať. Ja som už pre Mira spravil minule v krčme o Izabele verše, ale cestou sem som vymyslel ešte oveľa lepšie: Na zjedenie bola Izabela, zahryzol som s chuťou do jej tela, nebolo nič hriešne na tej láske, mala telo vegetariánske."

V piatok sa v jednej z bratislavských brán stretlo pár desiatok ľudí, čo si mali čo povedať. Boli tam aj výtvarník Fero Guldan, fejetonista Tomáš Janovic či karikaturista Kazo Kanala.

Ten akciu uzatvoril: "Toto stretnutie je viac-menej stretnutím priateľov. A tie priateľské pohľady boli vrúcnejšie a plné otázok - chutí ti? Mám pocit, že má význam robiť takéto stretnutia, lebo je to mňam, mňam." (mt)