Varna 20. mája (TASR) - Podporu ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, ako aj čo najskoršiemu vstupu Bulharska i Rumunska do bloku 25 štátov vyjadrili prezidenti krajín strednej Európy na 13. summite v bulharskom letovisku Zlaté piesky neďaleko Varny.
Dvojdňový summit prebiehal od piatku za prísnych bezpečnostných opatrení. Vzdušný priestor v blízkosti miesta rokovaní kontrolovali helikoptéry a v Čiernom mori bola zakotvená vojenská loď.
Ústrednou témou rokovaní bola prítomnosť a budúcnosť strednej Európy. Ako uviedol hostiteľ, bulharský prezident Georgi Parvanov, všetci účastníci fóra sa zhodli, že budúcnosť strednej Európy je úzko spätá s budúcnosťou európskeho regiónu ako celku. Parvanov na spoločnej tlačovej konferencii po skončení rokovaní zdôraznil potrebu zdieľania rovnakých cieľov, ktorými sú trvalý mier, bezpečnosť, stabilita, ekonomická prosperita i spolupráca v oblasti energetiky.
Prezident SR Ivan Gašparovič v súvislosti s ďalším rozširovaním EÚ pochválil Chorvátsko za pokroky, ktoré dosiahlo v úsilí o členstvo v únii. Zároveň však pripomenul, že netreba zabúdať ani na ostatné krajiny, ktoré majú pred sebou ešte veľa prekážok.
Dotkol sa aj otázky pozastavenia rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode so Srbskom a Čiernou Horou zo strany EÚ. Ako uviedol, k tomuto kroku zo strany únie by možno nemalo dôjsť práve teraz, krátko pred referendom o nezávislosti Čiernej Hory a počas prebiehajúcich rozhovorov o štatúte Kosova.
"Toto pozastavenie môže trošku ovplyvniť podmienky pri referende a môže vyvolať aj určité nepokoje medzi občanmi, a to je to najmenej, čo potrebujeme. Z tohto dôvodu som vyslovil námietku proti tomuto rozhodnutiu," uviedol slovenský prezident.
Jeho prejav, v ktorom vyjadril podporu ďalšiemu rozširovaniu únie ako perspektívy budúcnosti regiónu strednej Európy, sa na summite stretol s pozitívnym ohlasom. Ocenil ho aj český prezident Václav Klaus, známy svojím skeptickým pohľadom na EÚ. "Oceňujem to, keď prezident prichádza s nejakým osobným posolstvom, keď neprečíta pasívne prejav, ktorý je vytvorený niekde v budove ministerstva zahraničia. Ja som mal pocit, že vystúpenie prezidenta bolo tým, ktoré ja považujem za správne, bol to osobný a premyslený prejav, veľmi realistický a pozitívny," uviedol ďalej Klaus. Podľa neho by bolo tragédiou, ak by sa všetci predstavitelia summitu vo Varne zhodli na tom, že sa Európska únia nebude v najbližšom období rozširovať," podotkol Klaus.
Poľský prezident Lech Kaczynski podotkol, že Európa je jednotná a nemalo by sa zabúdať ani na krajiny ako Ukrajina, Gruzínsko či Moldavsko. Podľa neho krajiny, ktoré sa usilujú o vstup do únie, by sa v záujme bezpečnosti a stability v regióne mali najprv stať členmi Severoatlantickej aliancie.
Prezidenti sa stretli aj s predstaviteľmi biznisu, pričom hlavnou témou diskusie bolo partnerstvo verejného a súkromného sektoru ako kľúča k budovaniu technickej infraštruktúry v strednej Európe. V diskusii Gašparovič povedal, že Slovensko má zatiaľ iba zámery s využitím formy verejno-súkromného partnerstva iba v oblasti budovania diaľničnej siete a je preň zatiaľ neprebádanou oblasťou. Na rokovaniach sa zúčastnil aj predseda Výboru pre ekonomické vzťahy v strednej Európe Klaus Mangold, ktorý vyjadril podporu Rumunsku i Bulharsku, ale aj ostatným krajinám uchádzajúcim sa o vstup do EÚ.
Ako uviedol český prezident Klaus, v prípade, že sa vstup Rumunska i Bulharska do EÚ odloží, pôjde len o dva alebo tri mesiace a tento čas je podľa neho z historického hľadiska celkom irelevantný.
Gašparovič absolvoval bilaterálne stretnutia s moldavským prezidentom Vladimirom Voroninom a chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom.
Chorvátsky prezident uviedol, že jeho krajina má záujem učiť sa zo skúseností Slovenska, ktoré získalo v priebehu európskeho integračného procesu. Mesič zároveň pozval Gašparoviča na návštevu Chorvátska.
(osobitná spravodajkyňa TASR Zuzana Slančíková) juh
