Varna 19. mája (TASR) - Európska budúcnosť západného Balkánu do značnej miery závisí na rozhodnutiach, ktoré európske inštitúcie prijmú v najbližších mesiacoch v otázke členstva Bulharska a Rumunska. Uviedol to dnes bulharský prezident Georgi Parvanov na 13. summite prezidentov stredoeurópskych krajín vo Varne.
Parvanov pripomenul, že krajiny západného Balkánu stále zápasia s nevyriešenými problémami po rozpade Juhoslávie. Poukázal na referendum o nezávislosti Čiernej Hory, rokovania o štatúte Kosova, ústavnú reformu v Bosne a to, že najhľadanejší obžalovaní haagskym tribunálom OSN sú stále na slobode.
Z týchto dôvodov je demokracia na západnom Balkáne stále nesmierne krehká a jej najsilnejšou oporou a ochranou môže byť len jasná vyhliadka na vstup regiónu do EÚ, ktorá zasa značne závisí na úspešnom vstupe Bulharska a Rumunska, uviedol Parvanov.
Európske hospodárstvo bude mať podľa neho prospech z prijatia krajín regiónu do EÚ, keďže tvoria trh so 100 miliónmi ľudí. Vzhľadom na strategickú polohu týchto štátov sa dá tiež očakávať prínos pre európsku bezpečnosť, pričom pozitívny príklad prosperujúceho Balkánu by urýchlil rozvoj Ukrajiny, Moldavska a kaukazských republík, dodal Parvanov.
Rakúsky prezident Heinz Fischer povedal, že po vstupe Rumunska a Bulharska do EÚ, ktoré sa dostali do cieľovej predvstupovej rovinky, a rokovaniach s Chorvátskom, zvyšné balkánske krajiny nebudú mať garantované členstvo v tomto spoločenstve s konkrétnym dátumom.
"Každá jednotlivá krajina musí pred vstupom prejsť dôkladnou previerkou," zdôraznil Fischer. Zároveň ubezpečil, že Rakúsko má veľký záujem na stabilnom Balkáne, úzko prepojenom s EÚ.
Na všetkých jeho stretnutiach s politikmi a ekonómami z juhovýchodnej Európy sa hovorilo o členstve v EÚ ako o veľkom cieli. "Prevláda silné želanie a pocit spolupatričnosti podľa hesla 'Aj my tam chceme patriť a chceme sa pripojiť k európskej integrácii'," povedal Fischer.
