|
Loď, na ktorej sa plavil Krištof Kolumbus (na malej snímke). Kotví v talianskom Janove. FOTO - PETER NEDBAL a ARCHÍV |
Keď 20. mája 1506 v španielskom Valladolide zomieral admirál Krištof Kolumbus, koloval už po Európe v niekoľkých prekladoch spis o Novom svete od moreplavca Ameriga Vespuciciho.
Kolumbus však zomrel presvedčený, že objavil len západnú cestu do Indie, nie nový kontinent. Španielsku, v ktorého službách cez Atlantik plával, priniesol tento objav bohatstvo a moc, pre domorodcov bol však začiatkom skazy.
Pôvod dnes najslávnejšieho z moreplavcov a časť jeho života zostávajú predmetom najrôznejších špekulácií. Všeobecne sa uznáva, že sa narodil v roku 1451 v rodine tkáča v talianskom Janove.
Na objaviteľa Ameriky si však nárokujú aj iné národy vrátane Kataláncov či Portugalcov. A pritom práve Portugalsko, kde sa janovský obchodný zástupca oženil s dcérou tamojšieho moreplavca a v necelých tridsiatich rokoch usadil, Kolumbov smelý plán odmietlo.
V roku 1485 sa teda Kolumbus vydal so synom Diegom do Španielska, kde sa uchýlil do františkánskeho kláštora, jeho kontakty mu pomohli vypočuť ho na kráľovskom dvore.
Veličenstvá Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky však museli najprv vyhrať vojnu s Maurami o znovudobytie svojho územia a až potom mohli s Portugalskom rozohrať partiu o vládu nad morom.
Karavely Niňa, Pinta a Santa María vyplávali z andalúzskeho prístavu Palos de la Frontera v piatok 3. augusta 1492.
Výprava mala 102 mužov vrátane známych kapitánov, ale i niekoľkých trestancov. Za bezvetria, ktoré spomaľovalo plavbu, a za stále chladnejšieho počasia sa však stupňovalo napätie, ktoré prerastalo do bitiek.
Kolumbus sa námorníkov najprv snažil povzbudiť sľubom odmien, ale potom dodal, že náreky sú zbytočné, pretože sa rozhodol pokračovať v plavbe dovtedy, kým nedorazia do Indie.
Ráno 12. októbra sa z tajomného oceánu konečne vynorila zem. Bol to jeden z bahamských ostrovov, domorodcami nazývaný Guanahaní. Tri mesiace Kolumbus blúdil medzi ostrovmi a márne pátral po ázijských vežiach a bronzových levoch zo spisov Marka Pola.
Napokon našiel veľa iných drahocenných vecí; okrem zlata aj korenie, vzácne drevo či bavlnu. Ale predovšetkým objavil tisícky hektárov novej pôdy a v neposlednom rade nespočetné duše pre Kristovu vieru. (čtk)
