Podgorica 17. mája (TASR) - Obyvatelia Čiernej Hory 21. mája v referende rozhodujú o nezávislosti svojej krajiny. Podľa pravidiel plebiscitu sprostredkovaných EÚ na vystúpenie zo štátneho zväzku so Srbskom je potrebný súhlas najmenej 55 percent hlasujúcich pri nadpolovičnej účasti. V Čiernej Hore je asi 485.000 oprávnených voličov. Oba tábory - "suverenisti" aj "unionisti" veria vo víťazstvo. Politickí pozorovatelia dúfajú v "jasný výsledok".
Vládna koalícia premiéra Mila Djukanoviča sa zasadzuje za plnú medzinárodnú suverenitu 620-tisícovej krajiny. Djukanovič, silný muž Čiernej Hory, počas svojej 15-ročnej politickej kariéry ešte neutrpel významnejšiu volebnú porážku. Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky majú stúpenci nezávislosti náskok. Potrebných 55 percent je však podľa nezávislých štúdií otáznych.
Suverenisti však sršia sebaistotou a poukazujú na veľký počet nerozhodnutých. Djukanovičov tábor je presvedčený, že týchto voličov vo finiši zmobilizuje pre realizáciu sna o nezávislosti. "Neúspech referenda nie je vôbec možný," znie motto vlády.
Naopak, opozícia vedená Predragom Bulatovičom, predsedom Socialistickej ľudovej strany (SNP), stavia na zotrvanie Čiernej Hory vo zväzku so Srbskom. Aj unionisti veria vo víťazstvo. "Srbsko-čiernohorský štátny zväzok zostane zachovaný," ubezpečuje Bulatovič svojich stúpencov.
Čiernohorská spoločnosť je v otázke nezávislosti hlboko rozdelená. Mnohí Čiernohorci sa považujú za Srbov. Politickí pozorovatelia predpokladajú, že toto "emocionálne rozdelenie" zostane - bez ohľadu na výsledok hlasovania - aj po referende.
Mimoriadne chúlostivá situácia môže vzniknúť, ak výsledok referenda skončí v "šedej zóne" - ak by za nezávislosť hlasovalo medzi 50 a 55 percentami voličov. To by stúpencom suverenity síce dalo demokratickú väčšinu, ale nie väčšinu 55 percent - podmienku, ktorú v mene EÚ medzi čiernohorskými tábormi dojednal slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Aby nedošlo k zvýšeniu napätia a "zabetónovaniu" rozdelenia krajiny, mnohí pozorovatelia dúfajú v "jasné rozhodnutie", pokiaľ možno mimo šedej zóny.
Štátny zväzok Srbsko a Čierna Hora (SČH) vznikol vo februári 2003 pod silným tlakom EÚ, ktorá chcela zabrániť vzniku nových hraníc na výbušnom Balkáne. Súčasťou Západom sprostredkovanej dohody o vzniku SČH je klauzula o trojročnom odklade snáh o nezávislosť, ktorý tento rok vypršal.
Čierna Hora je jedinou z republík bývalej Juhoslávie, ktorá zostala po rozpade krajiny v spoločnom štáte so Srbskom. Od konca 90. rokov však Podgorica nabrala kurz k nezávislosti, aj aby sa vyhla negatívnym dopadom vlády srbského, neskôr juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Jeho režim padol na jeseň 2000.
SČH, na ktorú sa transformovala v roku 1992 vytvorená Juhoslovanská zväzová republika (JZR), funguje od začiatku prakticky len formálne, s minimálnymi centrálnymi inštitúciami. Každá z republík žije svojím životom. Republiky majú oddelené hospodárstvo, colné systémy a v každej platí iná mena - v Srbsku dinár, v Čiernej Hore euro.
Bez ohľadu na výsledok referenda, debaty o budúcnosti vzťahov medzi Srbskom a Čiernou Horou budú pokračovať.
