Naberám inšpiráciu. V New Yorku

Pred troma dňami sa vrátila z Ameriky. Chodí tam pravidelne čerpať inšpiráciu. Chce vydať tretí album a spolupracuje na ňom so svetoznámym basgitaristom Richardom Bonom. Hoci vie, že v Spojených štátoch je veľká konkurencia. So slovenskou speváčkou MICHAELOU MISHOU PAĽOVOU (31) sme hovorili o amerických hudobníkoch a muzike.

Ako často do Ameriky chodíte?

Bola som tam mesiac v januári a teraz som sa vrátila po ďalšom mesiaci. Chodím tam častejšie a aj na dlhšie ako minulý rok. Vždy, keď som v USA, podarí sa mi zohnať kontakty na skvelých amerických hudobníkov a chcem ich oživovať. Sú špičkoví.

Ako ste sa s nimi zoznámili?

Náhodou. Na bratislavskom koncerte Richarda Bona prešiel okolo mňa jeho bubeník, ktorému som povedala, že to bol skvelý koncert. Začal ma ťahať k Bonovi, že mu to mám povedať osobne. Začali sme sa zhovárať, vymenili sme si kontakty, albumy, začali sme si telefonovať, písať. Postupne som sa zoznamovala aj s inými hudobníkmi, napríklad s najlepším bubeníkom na svete Davom Weckelom.

Richard Bono, Dave Weckel a Mike Stern sú uznávaní na celom svete. Akí sú v súkromí?

Sú to skvelí ľudia. Celou dušou milujú hudbu, žijú s ňou 24 hodín denne. Nepoznajú, čo je dovolenka. Napriek tomu, že sú svetovo uznávaní, sú skromní. Pre nich je prvoradá hudba.

Ako vás prijali?

Najviac času trávim s Richardom Bonom. Keď sme si sadli po prvý raz v New Yorku na schody a on začal hrať, uvedomila som si, že toto je svetová trieda a čokoľvek zo seba vydá, musí to byť geniálne. Cítila som, že hudbu má úprimne rád. A tak to bolo aj s ostatnými hudobníkmi.

Spolupracujete s nimi na príprave albumu?

S Richardom Bonom sme napísali tri skladby, ktoré budú na albume, čo chcem vydať na jeseň. Keď som bola v Amerike naposledy, nahral mi basové a gitarové linky. Stojí to veľa peňazí a som rada, že to urobil zadarmo. To znamená, že tej hudbe verí.

V USA je však vraj dobrý spevák i muzikant v každom bare. Je to tak?

Áno. Ja si vychutnávam vymetanie barov, pretože sa v žiadnom nefajčí. Pri tých potulkách som zistila, že je tam veľmi veľa dobrých muzikantov a spevákov. Príde 70-ročný dedko, a tak zahrá na saxofóne, že každému padne sánka. Je tam skutočne veľká konkurencia a nie je ľahké presadiť sa.

A keď sa to podarí?

Dôležité sú kontakty. Ak by som ja prišla do vydavateľstva a zaklopala na dvere, nikto by sa so mnou nebavil. Treba mať vlastného agenta, právnika. Nikto nebude komunikovať priamo so mnou. Ja to zatiaľ neriešim a nesnažím sa ísť cez mŕtvoly. Snažím sa učiť a inšpirovať sa. Dôležité sú kontakty.

A publikum? Aké tam je? Keď majú možnosť väčšieho výberu, nie sú náročnejší?

Je vďačnejšie. Niekto zaspieva a ľudia mu tlieskajú. Chodia na koncerty napriek tomu, že muzikantov nepoznajú. Na Slovensku koncert nevypredáte, ak nie ste známa osoba.

Muzikanti o presadení sa v USA

To, že v americkom hudobnom priemysle vládne veľká konkurencia, potvrdzuje aj hráč na bicie Martin Valihora. Študoval na Berkley College Of Music v Bostone a momentálne hrá v triu japonskej klaviristky Hiromi a v skupine Waking Vision.

"Človek sa musí pohybovať v hudobnom prostredí, musí zistiť, v čom sa má ešte zdokonaľovať," vysvetľuje.

Aj on sa stretáva so skutočnosťou, že kluby v New Yorku, kde žije, sú plné hudobníkov a spevákov, ale v tých najlepších kluboch si len tak niekto nezahrá. "Niekomu sa podarí preraziť rýchlo, a niekomu nikdy. Len kontakty nestačia, treba mať aj danosti," dodáva.

Basgitarista a producent Oscar Rózsa, ktorý tiež študoval v Bostone, hovorí o silnej hudobnej tradícii Američanov.

"New York je centrum súčasného umenia a súčasnej muziky a ponúka množstvo inšpirácie. Sústreďuje sa tam veľa talentovaných muzikantov. Klubová scéna má svoju silnú tradíciu," pripomína.

Presadiť sa v USA je podľa muzikanta otázkou šťastia: "Byť v správnom čase na správnom mieste a, samozrejme, byť pripravený prejaviť svoju originalitu a schopnosti." (hab)