000 strán dokumentov, do ktorých je možné nahliadnuť. Archivári musia spracovať spolu vyše dva milióny utajovaných dokumentov.
Otvorenie zložiek je súčasťou úsilia Bulharska očistiť si štít pred plánovaným vstupom do Európskej únie na budúci rok. Spomínané zložky sú témou sporu v Bulharsku, najvernejšom východoeurópskom spojencovi Moskvy v sovietskych časoch. Mnohí dúfajú, že otvorenie zväzkov osvetlí činnosť známej tajnej polície z čias studenej vojny.
Bulharská komunistická tajná polícia bola zapletená do takých sprisahaní, akým bol pokus o zavraždenie pápeža Jána Pavla II. či vražda bulharského disidenta Georgiho Markova na londýnskom Moste Waterloo otráveným dáždnikom.
"Urobili sme odvážny krok smerom k sprístupneniu archívov verejnosti," uviedol vedúci archívu a informačnej kancelárie bulharského ministerstva vnútra Ivan Komicki. Ochrancovia práv obviňujú Sofiu, že odkladom otvorenia zložiek umožnila bývalým agentom tajnej služby vybudovať si pevné postavenie vo vláde či podnikaní.
Ostatné bývalé komunistické krajiny v tomto ohľade Bulharsko predbehli. Susedné Rumunsko, ktoré sa spolu s Bulharskom usiluje o vstup do EÚ na budúci rok, dokončilo otváranie miliónov zložiek svojej obávanej tajnej polície Securitate už vlani. V Bulharsku sa tento proces v pondelok iba začal.
