Haverl sa pozeral k nebu, na svojich kolegov

Keď si Leopold Haverl išiel po cenu za celoživotné dielo, pozeral sa k nebu - na svojich nebohých hereckých kolegov, akoby sa s nimi chcel o ňu podeliť. Ako sám hovorí, v Slovenskom národnom divadle ich pochoval vyše sedemdesiat.

Zožal obrovský potlesk a stading ovation. "Aplauz je najväčšou odmenou pre herca. V Nitre, kde hosťujem päť rokov, oň nemám núdzu," nezabudol pochváliť domáce publikum.

Z krídla sa tešil tak, že si s ním aj zatancoval. "Som šťastný," vyznal sa herec, ktorý v divadle pôsobí od roku 1954 a má za sebou desiatky divadelných a filmových postáv.

Tento rok dostal aj Pribinov kríž prvej triedy a oslávil sedemdesiatku. Hovorí, že teraz už môže vzlietnuť: "Dúfam, že nebudem ako Prometeus a nespálim si krídla. Stačí, keď sa trochu odlepím od zeme."

Cenu prevzal v povestnej háčkovanej čiapke, v ktorej v Nitre hral Gréka Zorbu. A hoci v posledných mesiacoch uvažoval o tom, že skončí kariéru, s krídlom úmysel prehodnotil. "Z divadla neodídem, mňa odtiaľ asi odnesú," uzavrel.

(bej)