Moskva 28. marca (TASR) - Moskovský Boľšoj teatr, chrám ruskej opery a tanca, oslávil dnes 225. výročie svojho založenia. Cieľom slávnostného večerného galaprogramu však neboli len oficiálne oslavy, ale aj snaha upozorniť vládu na finančné problémy tohto ruského kultúrneho stánku.
Slová ruskej vicepremiérky Valentiny Matvijenkovej dávajú nádej, že finančná situácia divadla sa v budúcnosti zlepší "Úroveň divadla sa nesmie znižovať. Urobíme všetko pre to, aby si zachovalo svoju prestíž," povedala.
Pri príležitosti narodenín divadla zostalo 60 divadelníkov vyznamenanie a starosta Moskvy Jurij Lužkov dokonca ponúkol jeho zamestnancom 25 bytov, aby im tak pomohol vyriešiť ich sociálne problémy.
Oslavy narodenín divadla vyvrcholili dnes galaprogramom, na ktorom sa predstavili najväčšie hviezdy divadla Boľšoj teatr v ukážkach najslávnejších ruských opier ako Ruslan a Ľudmila či Eugen Onegin. V programe nebudú chýbať ani vybrané časti baletu Labutie jazero a Don Quijote.
Dnešné vydania všetkých ruských denníkov venovali svoju prvú stránku výročiu tohto popredného moskovského divadla, pričom ho označili za prvé ruské divadlo. Denník Izvestija si však neodpustil poznámku, že by Boľšoj teatr mohol byť trochu modernejší.
Boľšoj teatr totiž už niekoľko rokov doslova spí. Poslednú premiéru ruskej opery - Mŕtve zbrane od Rodiona Ščedrina - tu uviedli už pred 20 rokmi. Opery Boris Godunov či Ivan Susanin sú v stálom repertoári divadla už mnoho rokov, pričom ich scéna si pamätá dokonca aj stalinské časy.
Napriek všetkým kritikám však Boľšoj teatr zostáva aj naďalej symbolom ruskej kultúry a návšteva aspoň jedného z jeho predstavení nesmie chýbať v žiadnom programe zahraničných hostí.
Boľšoj teatr založil v roku 1776 knieža Piotr Urusov, v tom čase malo 42-členný súbor. V roku 1805 budova divadla vyhorela a rekonštrukcie sa dočkala až v roku 1824. Divadlo znovu zachvátil požiar v roku 1853, no už o tri roky neskôr fungovalo po rekonštrukcii architekta Alberta Cavosa.
Dnes nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu nielen jeho divadelná sála, zdobená zlatom a zamatom s kapacitou 2150 divákov, ale predovšetkým divadelné dielne, ktoré slúžia už viac ako storočie. Generálna obnova, v rámci ktorej sa majú inštalovať moderné technické zariadenia a zväčšiť priestory na skúšanie, sa zatiaľ plánuje na obdobie rokov 2002-05, keď bude Boľšoj teatr zavretý.
Prvým krokom rekonštrukcie budovy divadla bude možno odstránenie dobre známeho komunistického symbolu - kosáka a kladiva, ktorý dodnes tróni na fasáde divadla a ktorý od pádu totalitného režimu ešte "nestihli" zvesiť.
