FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Svoje dnešné pôsobisko Prezidentský palác pozná veľmi dobre – ešte zo študentských čias.
„Chodil som sem do filmového klubu, bol to Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Získal som aj malého československého oscara, ocenenie za amatérsky dokumentárny film roka.“
Pred pár týždňami sa do zrekonštruovaného paláca vrátil – no už nie ako filmár, ale ako človek stojaci po boku hlavy štátu.
„Počas snemu syndikátu novinárov v závere minulého roku mi na mobil volal pán prezident. Oznámil mi, že sa dopočul, že končím vo funkcii a budem voľným človekom. Tak mi navrhol, či ho nechcem navštíviť a najlepšie hneď.“
Dohodli sa a Ján Füle sa stal novým prezidentovým hovorcom.
„Ponuka ma dosť zaskočila, dlhšie som uvažoval, radil som sa s rodinou.“
Na Schusterovi sa mu páči, že si vie získavať priateľov, najmä pri zahraničných návštevách.
„Vždy sa naučí niekoľko viet v jazyku krajiny, do ktorej ide. Počul som ho hovoriť po turecky aj arménsky. Toto vždy ľudí zblíži.“
Čo mu vyčíta, je vzťah s médiami.
„Podľa mňa sa tento súboj vyhrať nedá. Ale zároveň priznávam, že môj vzťah k médiám je blahosklonný.“
Najväčšou cťou, akej sa mu od prezidenta dostalo, bolo, keď ho predstavoval návšteve a povedal: „Toto je môj hovorca – ale on je taký nezávislý.“
S Čarnogurským som sa dohodol, s Mečiarom nie
Füle bol takmer dva roky šéfom spravodajstva STV. Do funkcie sa dostal konkurzom, počas vlády Jána Čarnogurského.
„Vďaka mojej komunistickej minulosti nechcel, aby som bol šéfredaktorom. Druhý deň po zvolení si ma zavolal na Úrad vlády aj s mojimi zástupcami a všetkým nám o našej minulosti porozprával. Spýtal sa nás o ôsmej ráno, čo budeme piť, a nalial nám dve deci vína.“
Premiéra Čarnogurského vtedy, pochopiteľne, zaujímalo, aké zmeny má Füle s tímom v pláne a upozornil, že nie je priateľom tých veľkých.
„Povedal som mu, že ako prvé rušíme jeho príhovory. Spýtal sa: Prečo? Odôvodnil som mu to zákonom o STV. Na druhý deň volal, že ako predseda vlády s nami nesúhlasí, ale ako právnik s nami súhlasiť musí.“
V roku 1992 sa opäť vrátil k moci Mečiar a chcel, aby sa príhovory na obrazovku vrátili.
„Zase som stál za tým, že nesúhlasím. Bolo to sprevádzané dosť dramatickými okolnosťami – búchaním dverí a inými búchaniami. Podržal ma riaditeľ Marián Kleis. Ale dlho nevydržal, odvolali ho – a takisto aj mňa.“
Do televízie sa vrátil teda do tretice.
„Už len ako externista. Robil som denne aktuálne rozhovory pre Lunu.“
Vyčítajú mi KSČ a Naftu Gbely
Füle vstúpil do strany počas štúdia na vysokej škole.
„Bolo to obdobie, keď bol pri moci Gorbačov a my sme mali pocit, že tento človek to zmení zvnútra. Ukázalo sa to naivné. Dnes sa nad tým usmejem a poviem si, že som si to mohol odpustiť. A na druhej strane si hovorím, že mám nad sebou taký dobrý výkričník do budúcnosti.“
Mnohí mu však vyčítajú aj spoluprácu s Naftou Gbely v predchádzajúcom volebnom období.
„Moja firma mala klienta Naftu Gbely, som asi jedným z mála ľudí, ktorí veľmi dobre vychádzajú s Vladimírom Poórom, ale počul som o tom veľa legiend.“
V súvislosti s Poórom bol aj na výsluchu na polícii.
„Chceli vedieť, či sme nevykonali iba fiktívne práce pre jeho firmu. Samozrejme, že nie. Pomáhali sme mu v mediálnej oblasti. Bola to dobrá skúsenosť. Keď si spomeniem na tých ľudí, čo som vtedy stretával na Poórových chodbách… Dnes ich stretávam čakajúcich na iných chodbách.“ (Smiech.)
Boli časy, keď som bol rád, že čosi robím
V médiách sa pohybuje od skončenia školy. Začínal v Novom slove, prešiel Národnou obrodou, denníkom SME, STV, Lunou a bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov.
„Bola to čestná funkcia, dostával som mesačne paušálne náhrady dvetisícpäťsto korún.“
Ako hovorca prezidenta má dvadsaťpäťtisíc korún čistého.
„Pamätám si, že som zarábal aj viac.“
Rovnako, ako si pamätá, že bol rád, že vôbec pracoval.
„Robil som asi rok šoféra pre jednu súkromnú spoločnosť, ale nevadilo mi to. Mal som v tom čase viac času na naše malé dieťa. Manželka práve začínala pracovať ako dramaturgička v televízii Markíza.“
Po narodení druhého dieťaťa založil súkromnú spoločnosť, pre ktorú robil do konca minulého roku.
„Robili sme reklamu, public relations, mediálne poradenstvo – veci, ktorým rozumiem. Dá sa na tom slušne zarobiť.“
Inak priznáva, že je lenivý. Keď sa ho raz Rudolf Schuster spýtal, či hrá tenis, odpovedal protiotázkou: Načo?
„Kedysi som bol inštruktorom lyžovania a inštruktorom windsurfingu, aj keď dnes na to nevyzerám.“ (Smiech.)
