FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Sergej Michalič je najstarším profesionálnym hovorcom na Slovensku – už v roku 1990 bol tlačovým tajomníkom Fedora Gála, neskôr hovorcom VPN.
„S Fedorom sa poznám z čias pred revolúciou. Po novembri sme sa stretávali v hoteli Krym na raňajkách. Tam som mu zvyčajne nadával, ako zle to robia. Tak mi raz mi povedal: Keď si taký múdry, príď pomôcť. Zo dňa na deň som sa ocitol v centre diania. Mal som šťastie – možnosť vidieť dejiny zblízka sa pritrafí výnimočne.“
Do roku 1992 bol zamestnancom Úradu vlády, ako hovorca vicepremiéra Porubjaka, ďalších sedem rokov pracoval ako redaktor Rádia Slobodná Európa, potom krátko pre kandidátku na prezidenta Magdu Vášáryovú, v roku 1999 dostal ponuku stať sa programovým riaditeľom televízie Luna.
„A asi o rok neskôr ma oslovil Štefan Hudec, riaditeľ ústrednej kancelárie vznikajúcej SDKÚ. Prijal som a neľutujem. Moja pozícia v strane je pevná, s ľuďmi vnútri strany si rozumiem.“
S Dzurindom si rozumiem
Michalič nepovažuje svoj vzťah k predsedovi SDKÚ a premiérovi Mikulášovi Dzurindovi za chladný, profesionálny.
„Je to určite viac. S viacerými sa poznám dlhé roky, dobrý vzťah mám aj so Šimkom, s Martinákovou, Miklošom a ďalšími.“
Na otázku, či je členom SDKÚ, odpovedá vyhýbavo: „Som jej hovorcom. Predtým som bol členom VPN.“
Čo sa týka platu, reaguje takisto stroho: „Zarábal som aj viac.“
Zatiaľ nechce kráčať v šľapajach svojho šéfa, ktorý pôsobil najskôr ako hovorca SDK a potom sa stal premiérom: „Zatiaľ sa na dráhu politika nechystám a ubezpečujem vás, že kandidovať vo voľbách nebudem.“
Hrával som so Šebanom
Okrem novinárčiny a politiky mal blízko k hudbe. V jednom ročníku sa stretol s Andrejom Šebanom a Maťom Ďurindom, patril do partie hudobníka a publicistu Mariana Jaslovského, filmového kritika Martina Cieľa, režiséra Vlada Fischera, reklamného mága Juraja Johanidesa či herca Maťa Landla.
„S viacerými sme dodnes priateľmi.“
S myšlienkou stať sa profesionálnym muzikantom koketoval dlho.
„Veľa času som trávil hraním na gitare. Mali sme kapelu DKP a Vabank. Raz som sa zúčastnil aj na konkurze do skupiny Indigo Petra Nagya.“
Dnes už hrá málokedy.
„Naposledy, keď ma oslovil kolega a kamarát zo Slobodnej Európy Daniel Raus, aby som s ním nahral cédečko. V roku 1994 som po rokoch chytil gitaru, pomohol som mu aj s aranžmánmi. Odvtedy je gitara len v puzdre. Moju aparatúru má roky požičanú Andrej Šeban. Tuším ju občas použije v štúdiu.“
Nemám kamarátov darebákov
Jeho negatívnou vlastnosťou je absencia voľného času.
„Posledných šesť týždňov som nemal ani pol voľného dňa. Nemám bežný pracovný deň ani týždeň. Pracujem veľa, ale nesťažujem sa, mám rád nasadenie. Niekedy pracujem aj doma. Pravidelne nešportujem, kupujem si veľa kníh, ale nestíham ich čítať. Ak sa k niečomu aj dostanem, je to zase len a len politika.“
Na dovolenku si však čas nájde, v zime je pár dní na lyžiach, v lete týždeň pri mori.
„Ale mobilný telefón mám vždy poruke.“
Jeho pohľad na politiku z pozície novinára je odlišný od dnešného pohľadu zamestnanca strany.
„Novinári u nás majú až priveľké predsudky voči politikom. Určite to nie je tak, že všetci sú a priori darebáci, a určite nie všetci to robia kvôli peniazom. V tomto sa môj pohľad trochu zmenil.“
(rom)
