Barcelona 17. marca (TASR) - Vyjadrením spokojnosti zosumarizoval dnes španielsky premiér José María Aznar výsledky summitu Európskej únie, ktorý sa v piatok a sobotu konal v španielskej Barcelone.
Po dvoch dňoch naplnených rokovaniami sa podarilo dosiahnuť značný posun v otázke liberalizácie energetického trhu, avizovanej ešte na summite v Lisabone pred dvoma rokmi. Práve to bolo totiž hlavnou prioritou španielskeho predsedníctva EÚ a súčasne hlavnou témou barcelonských rokovaní.
Summit podľa Aznara ukázal tiež nezvratnosť procesu ekonomických reforiem. Všetkých 15 šéfov štátov a vlád sa zhodlo na rýchlom prijatí záväzných nariadení v oblasti vnútorného trhu, znížení rozpočtových deficitov, nutnosti ratifikácie Kjótskeho protokolu, podpore trvalého rozvoja, vytvorení 20 miliónov pracovných miest v budúcom desaťročí, zvýšení výdavkom na výskum a rozvoj, či na podpore satelitného rádionavigačného systému Galileo.
PARÍŽ PRISTÚPIL NA KOMPROMIS
Ešte pred summitom viacerí politici a analytici varovali pred priveľkými očakávaniami výsledkov summitu vzhľadom na nadchádzajúce voľby v niekoľkých členských štátoch únie a s tým súvisiacim ich vlažným postojom k prijímaniu zmien.
Nemecko a Francúzsko, považované za hlavné hnacie sily, sa odmietavým postojom voči nadšeniu Madridu, Ríma a Londýna v otázke liberalizácie energetiky ani netajili. Tvrdohlavý Paríž však napokon pristúpil na kompromis a súhlasil so 60-percentným otvorením trhu s elektrinou a plynom, čo v praxi znamená, že v roku 2004 sa okrem domácností bude môcť každý odberateľ slobodne rozhodnúť pre svojho dodávateľa.
Rázne však - s podporou Nemecka - odmietol pristúpiť k takémuto kroku aj u domácností. Predseda Európskeho parlamentu Romano Prodi pôvodne pohrozil Francúzsku článkom 86 zmluvy o EÚ umožňujúcom exekutíve prijať legislatívne opatrenia s cieľom prinúť členské štáty k otvoreniu trhov.
Na záverečnej tlačovej konferencii však konštatoval, že je to "absolutamente satisfactorio, i keď s úsmevom dodal, že uvedený článok tu ešte stále je. Napokon aj najvyšší francúzski predstavitelia - prezident Jacques Chirac a premiér Lionel Jospin, ktorí sú momentálne politickými rivalmi v boji o prezidentské kreslo, sa zhodli v tom, že barcelonský summit bol pre Francúzsko dobrý.
AKTÍVNYMI ÚČASTNÍKMI DISKUSIE AJ KANDIDÁTSKE KRAJINY
Spokojnosť s priebehom summitu vyslovila aj slovenská delegácia tvorená premiérom Mikulášom Dzurindom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a ministrom financií Františkom Hajnovičom.
Vzhľadom na blížiace sa plánované rozširovanie únie totiž španielskej predsedníctvo ponúklo kandidátskym krajinám možnosť aktívnej účasti na rokovaniach.
Šéf slovenského kabinetu označil diskusiu za pružnú aj napriek takmer dvojnásobnému počtu účastníkov a vo svojom príspevku vyjadril snahu SR zapojiť sa do európskeho procesu zabezpečovania hospodárskeho rastu v rovnováhe so zvyšovaním zamestnanosti, sociálnou súdržnosťou a ochranou životného prostredia.
Ministri Kukan a Hajnovič sa zúčastnili na osobitných zasadaniach so svojimi partnermi z členských a kandidátskych štátov. Okrem toho sa premiér podľa svojich slov tiež stretol a "krátko pozdravil" s maďarským kolegom Viktorom Orbánom a šéf zahraničnej diplomacie rokoval s komisárom EÚ pre rozšírenie Günterom Verheugenom. Predmetom ich rozhovoru boli výsledky utorkovej asociačnej rady EÚ-SR v Bruseli.
BARCELONSKÁ DEKLARÁCIA O BLÍZKOM VÝCHODE
V pozývacom liste účastníkom ekonomicky orientovaného summitu Madrid upozorňoval, že rozširovanie únie nebude predmetom rokovaní. Takisto už dávno pred summitom avizoval, že zahraničnej politike nebude daný priestor.
Avšak vyostrujúca sa situácia v Izraeli a na palestínskych územiach prinútila európskych lídrov prijať Barcelonskú deklaráciu o Blízkom východe. Ako sa uvádza vo vyhlásení, oblasť sa momentálne nachádza v "extrémne ťažkej kríze" a EÚ preto vyzýva obidve strany na okamžité a účinné kroky vedúce k zastaveniu krviprelievania.
EÚ napokon vyjadrila tiež podporu snahám Španielska a Veľkej Británii o dosiahnutie kompromisu a definitívne vyriešenie sporu o budúcnosti Gibraltáru a privítali dohodu o pokračovaní spoločnej existencie republiky Srbsko a Čierna hora ako predpokladu integrácie tohto regiónu do Európy.
Politici tiež odsúdili priebeh prezidentských volieb v Zimbabwe a zmarenie ich monitorovania nezávislými pozorovateľmi. Hoci britský premiér Tony Blair rázne vyhlásil, že o Iraku reč nebola, on osobne využil summit na presondovanie postojov svojich partnerov voči prípadnému útoku na Bagdad. Španielske predsedníctvo ešte pred summitom avizovalo, že akciu nepodporí, dokiaľ nebudú isté dôkazy o zapojení Iraku do teroristických akcií.
BARCELONA - METROPOLA ODPORCOV GLOBALIZÁCIE
Zatiaľ čo rezort cestovného ruchu robí dlhodobejšie plány na to, ako urobiť z Barcelony v nadchádzajúcom období metropolu homosexuálov, demonštrantom sa podarilo urobiť z nej metropolu odporcov globalizácie v priebehu niekoľkých hodín.
Demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo 250.000-300.000 ľudí (podľa niektorých odhadov dokonca pol milióna), prekonala všetky doterajšie rekordy. Stúpenci Sociálneho fóra Barcelony, antiglobalisti a rôzne zoskupenia, vrátane baskických radikálov otestovali pripravenosť polície, ktorá mala v Barcelone v uplynulých dňoch v nasadení 8500 svojich príslušníkov.
Obavy z možného teroristického útoku, existencia násilnej separatistickej organizácie ETA, široká škála rôznych iných radikálnych hnutí i koncentrácia fanúšikov pred sobotňajším futbalovým zápasom večných rivalov FC Barcelona - Real Madrid boli dôvodmi na rozsiahlu bezpečnostnú operáciu.
Ministerstvo vnútra, ktoré ju riadilo, neponechalo nič na náhode a do akcie zapojilo po prvý raz od olympiády v roku 1992 aj armádu. Tá urobila doteraz bezprecedentný krok a priamo na barcelonské letisko presunula svoje stíhačky.
Okrem toho požiadala NATO na vyslanie lietadla AWACS, ktoré kontrolovalo vzdušný priestor nad mestom a jeho okolím. Madrid tiež pristúpil k aktivácii druhého článku Schengenskej dohody o voľnom pohybe osôb a nariadil kontrolu na hraniciach.
Krok bol úspešný - pohraničnej polícii sa podarilo zadržať niekoľko desiatok podozrivých. Pôvodne pokojný priebeh demonštrácie vyústil vo večerných hodinách do viacerých výtržností. Demonštranti poškodili v centre mesta pobočky niekoľkých bánk, prevracali autá a podpaľovali kontajnery.
Pri zrážkach utrpelo zranenia asi 20 ľudí, vrátane siedmich policajtov a dvoch redaktorov španielskej tlačovej agentúry EFE. Dovedna 38 demonštrantov polícia zadržala. Vyhrážky antiglobalistov, že Barcelona bude minimálne druhým Janovom, sa však nepotvrdili a práve skončený summit teda možno považovať za úspešný nielen z politického či ekonomického hľadiska.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
