Slávny Libeskind oslávi šesťdesiatku

Chýba inšpirácia? Stačí rozbiť kanvičku na čaj a nápad je tu. Takto vraj napadli architektovi Danielovi Libeskindovi neobyčajné tvary budovy Imperiálneho vojenského múzea v britskom Manchestri, ktoré pripomínajú porcelánové črepiny.

Libeskinda, jedného z najpopulárnejších moderných architektov, ktorý zajtra oslávi šesťdesiatku, najviac zviditeľnila objednávka na zástavbu Ground Zero - miesta na newyorskom Manhattane, kde stáli "dvojičky" Svetového obchodného strediska.

Libeskindov projekt Veža slobody zvíťazil predovšetkým vďaka svojej originalite a symbolike, ktorú obsahoval. Veža s výškou 1776 stôp (symbolizuje rok získania nezávislosti Spojených štátov) so špicou, ktorá má pripomínať ruku neďalekej Sochy slobody, s otvorenými záhradami na vyšších poschodiach či "svetelnou medzierkou", ktorou má slnko každého 11. septembra ráno dopadať na dve verejné námestia na pamätnom mieste.

Víťazný návrh však prešiel predovšetkým z úsporných dôvodov, niekoľkými zmenami a pôvodnú vzdušnú, zatočenú sklenenú budovu pripomína len málo. Libeskind sa preto z projektu stiahol a so súčasným architektom či investorom už údajne komunikuje len cez svojich právnikov.

Libeskind bol svetoznámym architektom už pred vznikom Veže slobody. Medzi jeho projekty patria napríklad Židovské múzeum v San Franciscu, Mestské múzeum v Osnabrücku, nové krídlo múzea kráľovnej Viktorie a princa Alberta v Londýne, či prístavby k múzeám v Denveri a Toronte. Naozajstným triumfom sa stal projekt Židovského múzea v Berlíne, ktorý z neho razom urobil hviezdu. Stavba sprístupnená v roku 2001 má pôdorys, ktorý pripomína roztrieštenú Davidovu hviezdu či blesk. Oplechovaný objekt je akoby rozdrásaný ostrými hrotmi nepravidelných os, okien, koridorov, sklonených poschodí a studených priestorov, ktoré v ľuďoch vzbudzujú pocit osamelosti, dezorientácie a - čo je asi najdôležitejšie - straty. Libeskind tu neváhal použiť i železničné koľajnice, ako spomienku transportov smrti. Múzeum podľa neho nemá zanechávať len depresívne pocity, má byť aj nádejou do budúcna.

Nedávno sa Libeskind presadil v projekte revitalizácie mestského výstaviska v talianskom Miláne, ktorý je označovaný za jeden z najvýznamnejších v súčasnej Európe. Libeskind uspel so 170 metrov vysokou budovou v tvare plachty. Rovnaký tvar by mal mať aj 192 metrov vysoký mrakodrap, ktorý navrhol pre centrum Varšavy. Libeskind patrí medzi architektov, čo dostali výzvu, aby navrhli budovu kasína v Singapure. To sa má stať novou dominantou a symbolom krajiny. Medzi jeho zatiaľ nerealizované projekty patrí aj budova múzea Salvadora Dalího (alebo výtvarného umenia), ktorú pred dvomi rokmi predstavil v Prahe.

Libeskind sa narodil 12. mája 1946 v poľskej Lodži v rodine, ktorá prežila holokaust. V roku 1957 odišiel s rodičmi do Izraela, po troch rokoch sa všetci presídlili do New Yorku. Libeskind pôvodne študoval hudbu a privyrábal si hraním po baroch. V roku 1970 ukončil známu školu Cooper Union for the Advancement of Science and Art v New Yorku. Po štúdiách v Essexe a Londýne, kde sa začali rozvíjať dekonštruktivistické tendencie, si splnil sen a založil ateliér v Miláne.

Libeskind, ktorý žije v Berlíne, prednášal na niekoľkých univerzitách v Severnej Amerike, Európe i Japonsku a je držiteľom viacerých ocenení a čestných doktorátov. Je otcom troch detí. Veľmi dôležitého partnera má vo svojej manželke Nine, ktorá pre architektonické štúdio zabezpečuje externé vzťahy. (čtk)