|
Litovský miliardár vo svojom parku, ktorý pripomína smutné časy komunizmu veselým spôsobom. FOTO - ČTK |
Sovietsky väzenský tábor sa nezdá byť ideálnym miestom na zábavu. Tým skôr v krajine, ktorú pol storočia okupovala Červená armáda. Viac-menej bizarný tematický park Grutas neďaleko od hlavného mesta Litvy, plný relikvií komunistickej minulosti, sa však stal v tejto bývalej sovietskej republike hlavnou turistickou atrakciou. Park, ktorému sa hovorí Stalinov svet, tento rok oslavuje piate výročie svojho otvorenia. Každý rok víta státisíce návštevníkov, ktorí sa od jednej expozície k druhej presúvajú po drevených chodníkoch dlhých tri kilometre, pripomínajúcich chodníky v sovietskych pracovných táboroch.
Na návštevníkov sa škaredí socha Vladimira Iľjiča Lenina, Josifa Stalina a ďalších sovietskych vodcov, a dojem gulagu umocňujú ploty z ostnatého drôtu a strážne veže obklopujúce park.
Park láka tisícky návštevníkov, ktorí sa sem chodia porozhliadať, pobaviť a vysmiať sa symbolom, ktoré kedysi naháňali strach.
"Prečo to robím? Je to môj dar budúcim generáciám," hovorí zakladateľ a majiteľ parku litovský milionár Viliumas Malinauskas. "Ľudia môžu prísť a robiť si z tých pochmúrnych sôch žarty. Znamená to, že sa Litva už komunizmu nebojí."
Šesťdesiattriročný Malinauskas, ktorý zbohatol na vývoze húb na Západ, investoval do parku Grutas v prepočte takmer 45 miliónov korún.
Park, ktorý bol otvorený v apríli 2001, sa rozkladá na dvadsiatich hektároch vysušených bažín asi pol hodiny cesty od Vilniusu. Okrem sôch, pamätníkov a hesiel spojených s komunistickou ideológiou je tu aj kolotoč, reštaurácia a malá zoologická záhrada.
Park, do ktorého každý rok zavíta asi 200-tisíc návštevníkov - podľa Malinauskasa ich počet sa každý rok zvyšuje - asi o 20-tisíc - zamestnáva 80 ľudí.
Nie je ziskový, hovorí Malinauskas, ale nie sú to ani vyhodené peniaze. "Deti toto miesto jednoducho milujú. Každý deň do Grutasu prichádzajú školské autobusy z celej Litvy," hovorí. Uvažoval dokonca o výstavbe železničnej trate spájajúcej Grutas s hlavným mestom, po ktorej by vozili návštevníkov vlaky s dobytčími vagónmi, ako boli tie, ktoré prepravovali státisícky Litovčanov deportovaných Sovietmi na Sibír. Od nápadu však upustil, lebo bol priveľmi komplikovaný a nákladný.
Danute Juodieneová, 45-ročná učiteľka dejepisu z Kaunasu, si pochvaľuje, že tu pri každej návšteve objaví niečo nové. "Tentoraz sú to dve nové sochy Lenina a nové vtáky v zoo," hovorí.
Nie každý sa však v parku zabáva. Ozvali sa aj kritické hlasy, podľa ktorých je to urážka povraždených či deportovaných obetí sovietskej okupácie, ktorá sa začala počas druhej svetovej vojny. "Malinauskas, bývalý farmár, sa nestará o to, že tieto lesy, kde bol park Grutas vybudovaný, kedysi slúžili ako útočisko litovským bojovníkom pred sovietskymi okupantmi," povedal bývalý poslanec Juozas Galdikas. "Nezaujíma ho bolestná história Litvy. Na čo je tento park? Aby sa vysmieval našej bolesti?"
Galdikas stál na čele skupiny zákonodarcov, ktorí sa neúspešne snažili dosiahnuť uzatvorenie parku. To inšpirovalo Malinauskasa, aby okrem sôch sovietskych vodcov nechal vztýčiť aj ich drevené sochy. "Tí, ktorí sa stále ešte boja tieňov minulosti, si tu zaslúžia stáť," komentoval to. (čtk)
