|
Premiér Romano Prodi a novozvolený prezident Giorgio Napolitano (vľavo). |
Kandidát stredoľavej koalície okolo Romana Prodiho, víťaza nedávnych parlamentných volieb, získal vo štvrtom kole prezidentských volieb v súlade s očakávaním potrebnú väčšinu hlasov a stane sa tak nástupcom Carla Azeglia Ciampiho (85) na poste hlavy štátu.
Romano Prodi navrhol Giorgia Napolitana do funkcie prezidenta v nedeľu, teda iba deň pred prvým kolom volieb, ako kompromisného kandidáta po tom, čo stredopravý tábor striktne odmietol iného ľavicového kandidáta Massima DďAlemu. Berlusconi a časť jeho spojencov mala vážne výhrady aj voči doživotnému senátorovi Napolitanovi, a to i kvôli jeho komunistickej minulosti.
V prvých troch kolách prezidentských volieb sa žiadnemu z kandidátov nepodarilo získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu elektorských hlasov, v dnešnom štvrtom stačila na zvolenie prezidenta už jednoduchá väčšina.
V tejto súvislosti prinášame profil novozvoleného talianskeho prezidenta.
---
V krajine talkšou programov a reality šou predstavuje Napolitano výrazný kontrast. Pôsobí ako britský lord, presný, zdržanlivý, pripravený na dialóg, schopný jednať diplomaticky i v súlade s protokolom. Je vôbec prvým niekdajším politikom Komunistickej strany Talianska (PCI) zvoleným do funkcie prezidenta republiky. Jeho stúpenci ho kvôli podobnosti s posledným talianskym kráľom Umbertom II. označujú za "červeného princa".
Novozvolený taliansky prezident sa narodil 29. júna 1925. Po absolvovaní štúdia práva založil antifašistické a komunistické zoskupenie. V roku 1945 vstúpil do radov PCI a o osem rokov sa stal jej poslancom.
Nesporný talent Giorgia Napolitana pre pôsobenie v politike sa rozvíjal najskôr pod patronátom bývalého charizmatického vodcu talianskych komunistov Palmira Togliattiho, či v spolupráci s ďalšou osobnosťou tejto strany Giorgiom Amendolom. V 60. rokoch XX. storočia sa v tieňovom kabinete PCI vypracoval na šéfa diplomacie a s Togliattiho nástupcom Enricom Berlinguerom aktívne pracoval za dosiahnutie historického kompromisu talianskych komunistov a kresťanských demokratov, ku ktorému však napokon nedošlo.
Pôvodne promoskovsky orientovaný politik sa v priebehu 80. rokov XX. storočia postupne zaradil do sociálnodemokratického krídla strany, aby sa po páde Berlínskeho múru aktívne angažoval za premenu PCI v sociálnodemokratickú stranu PDS.
Talianski voliči dali Napolitanovi dôveru aj pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 1989. Politik, pre ktorého bolo v mladosti koníčkom divadlo a herectvo a ktorý aj v súčasnosti píše poéziu, sa o tri roky nato stal predsedom Poslaneckej snemovne. V tejto funkcii nahradil kresťanského demokrata Oscara Luigiho Scalfara, ktorého parlament zvolil za prezidenta.
Po víťazstve stredoľavej koalície Romana Prodiho v parlamentných voľbách roku 1996 prevzal Napolitano post ministra vnútra, na ktorom sa musel vyrovnať s takými zásadnými problémami talianskej spoločnosti ako mafia, kriminalita a ilegálna imigrácia. Podľa ľavicovej talianskej tlače bol najlepším šéfom rezortu vnútra v uplynulých troch desaťročiach.
Po dvoch rokoch strávených vo významnej vládnej funkcii sa Giorgio Napolitano stiahol viac-menej do ústrania. Prvým zvratom v tejto ére jeho života sa stalo vlaňajšie vymenovanie za doživotného senátora prezidentom Carlom Azegliom Ciampim, a to za zásluhy o demokraciu v Taliansku.
"Ciampi mi umožnil opäť sa vrátiť do politiky. Predstavoval som si pokojnejšiu jeseň života s mojimi vnúčatami," vyhlásil dnes Giorgio Napolitano po svojom zvolení.
Na talianskeho prezidenta čaká teraz celý rad veľkých úloh. V krátkom čase musí poveriť Romana Prodiho vytvorením vlády a už na budúci týždeň by mu dezignovaný premiér mohol predložiť zoznam kandidátov na jej členov. Napolitano tak v najbližších dňoch bude mať menej času na vnúčatá, ktoré sa však snáď dočkajú aj pozornosti svojho starého otca.
