Biliard sa naučil hrať rýchlo. A dnes už väčšinou víťazí. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Martin Jasenovec je pripútaný na invalidný vozík a po ťažkom úraze odznova začína žiť. Pustil sa do podnikania a reprezentuje Slovensko v biliarde.
O svojom zranení spred deviatich rokov hovorí už s nadhľadom. Občas sa presunie s vozíčkom okolo stola a s istotou umiestni guľu. "Prepadli ma a zbili. Sadol som na bicykel, prešiel som asi 200 metrov a vošiel do kanálu. Bolo z toho zranenie chrbtice a invalidný vozík," spomína dnes 32-ročný muž z Banskej Bystrice.
S ťažkými zraneniami ležal mesiac na jednotke intenzívnej starostlivosti a deväť mesiacov bol v rehabilitačnom centre v Kováčovej. Lekárom trvalo približne rok, kým ho dali ako-tak dokopy. Dnes sa už pokúša podnikať: pletie košíky z morskej trávy a predáva ich.
K biliardu sa dostal prostredníctvom priateľa Jozefa Hudeca začiatkom minulého roku. Za rok trénovania sa mu podarilo zaradiť medzi slovenskú špičku. Na majstrovstvách Slovenska v biliarde na vozíčku skončil na druhom mieste a vyhral aj niekoľko medzinárodných zápasov.
Jediným problémom sú preňho dnes peniaze. Cestovanie na turnaje, bez ktorých špičková príprava nie je možná, stojí veľa.
"Hľadáme sponzorov, ale nedarí sa nám. Oslovili sme asi 15 firiem a rôzne banky. Nikto nám nepomohol. Banky sa odvolávali najmä na to, že biliard nie je kolektívny šport a tak. Čo je potom tenis?" pýta sa Jasenovec.
Na otázku, koľko by potreboval na trénovanie a turnaje vrátane zahraničných, odpovedá: "Keby som chcel ísť všade, tak do 100-tisíc, ale stačilo by mi aj 60-tisíc."
Na posledný turnaj v Nemecku si požičal sedemtisíc od rodičov.
Trénuje dvakrát do týždňa, spolu štyri hodiny. Diecézne centrum v Banskej Bystrici je pre Martina a ďalších vozičkárov záchranou. Za rok si zaplatia od 750 do 1000 korún a môžu trénovať alebo len tak hrať biliard, koľko chcú. "Je toho veľa, čo nám centrum poskytuje. Za spomínaný poplatok máme okrem trénovania voľný prístup na internet, požičajú nám digitálny fotoaparát aj kameru, môžeme si požičať permanentku na plaváreň," uzatvára Martin Jasenovec.
Jeho snom je dostať sa v roku 2008 na paralympiádu do Pekingu.