|
ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME |
Tvorcovia filmov sa vraj zlou interpretáciou komatóznych stavov pričinili o to, že diváci si tieto stavy zle vysvetľujú. Tvrdia to poprední americkí neurológovia.
Odborník z tejto medicínskej oblasti Eelco Wijdicks našiel iba dva filmy z tridsiatich, ktoré vykresľujú stav pacienta v kóme realisticky. Ide o snímky Zvrat šťasteny z roku 1990 a Vysnívaný život z roku 1998.
Tie podľa neho dôverne vykresľujú stav agónie, keď všetci čakajú na prebudenie pacienta z kómy ako aj komplexnú starostlivosť. Zvyšné filmy, medzi ktoré sa radia hlavne hollywoodske trháky, ale aj medzinárodná produkcia, prezentujú bludy.
Wijdicks z kliniky Mayo v Rochesteri analyzoval spolu so synom Coenom študujúcim na Rush University snímky, ktoré vznikli v rokoch 1970 až 2004. Wijdicks upozornil na dezinterpretáciu zdravotného stavu pacienta v komatóznom stave v odbornom časopise Neurology. Stav, do ktorého sa pacient po zobudení z kómy dostane, je tiež zobrazovaný nepravdivo. Za mylné považuje aj to, ako prebiehajú rozhovory o stave pacienta medzi ošetrujúcimi lekármi a rodinnými príslušníkmi.
Výskumníci prezentovali 22 scén zo sedemnástich filmov odborníkom na komatózne stavy. Ukázali ich však aj laickej skupine, do ktorej možno zaradiť väčšinu televíznych divákov. Každý sa na problematiku díva ináč a inak k nej aj pristupuje. To, čo si na obrazovke všimne profesionál, totiž obyčajný divák prehliadne. Z tridsiatich filmov bolo 28 nakrútených nerealisticky. Ukazovali napríklad zázračné prebudenie, ktoré trvalo niekoľko sekúnd, pričom vyzeralo ako zobudenie z nočnej mory.
Tvorcovia filmov často ignorujú fakt, že pacient po prebudení z kómy musí čeliť viacerým komplikáciám. Takmer vôbec sa nehovorí o tom, že pacienti niekedy prijímajú výživu cez trubičky, alebo potrebujú tracheotómiu, aby sa im lepšie dýchalo. Vo filmoch sú ľudia v kóme vyobrazovaní ako "spiace krásky". (sita)
