Praha 16. marca (TASR) - Približne stovka prevažne starších ľudí si dnes na pražskom Václavskom námestí vypočula prejav predsedu republikánov Miroslava Sládka, ktorý sa tradične pustil do politických protivníkov.
Líder republikánov (RMS) Miroslava Sládka kritizoval všetkých politických protivníkov, hoci zmiernil rétoriku - ako povedal, na žiadosť svojich prívržencov.
"My sme zatiaľ vždy v histórii mali v čele štátu skupinu prospechárov, ktorým išlo len o to, aby boli pekní v zahraničí," vyhlásil. Jedinými skutočnými vlastencami, ktorí dokážu obhájiť národné záujmy, sú podľa neho republikáni.
Politickí protivníci republikánov podľa Sládka postupne preberajú ich program, ktorý zahŕňal napríklad priamu voľbu prezidenta, či profesionálnu armádu.
"Keď už vykrádajú náš program, tak by ho mali vykrádať kompletne, nielen si prečítať prvú časť vety," dodal počas viac ako hodinu trvajúceho prejavu.
"Republikáni sú spokojní. Podarila sa im neuveriteľná vec - vnútiť svoj program a názory všetkým stranám a všetkým politikom," vyhlásil, za čo si vyslúžil vlažný potlesk.
Sládek sa nevyhol ani problému Benešových dekrétov a pripomenul, že republikáni požadovali zakotvenie nedotknuteľnosti dekrétov do česko-nemeckej deklarácie.
"Ako to, že tí, ktorí dnes hovoria o tom, ako obhajujú Benešove dekréty, hlasovali v parlamente, keď ja som mal byť vydaný na trestné stíhanie práve za obhajobu Benešových dekrétov a za kritiku česko-nemeckej deklarácie?" dodal.
Sládek neušetril ani médiá, do ktorých sa podľa neho republikáni dostanú raz za štyri roky. RMS si dnes na námestí pripomenuli 63.výročie okupácie Československa nacistami. Sládek kritizoval predovšetkým fakt, že ČR nedokázala odškodniť obete fašizmu z vlastných radov.
Na akciu, ktorá nevyvolala veľký záujem okoloidúcich, dohliadala polícia a stretnutie zavŕšili československou hymnou.
Sládek sa vo februári stal predsedom strany RMS, ktorá vznikla po krachu Združenia pre republiku - Republikánskej strany Československa (ZPR-RSČ). Do parlamentu by sa však podľa posledných prieskumov verejnej mienky nedostali, v marci by ich volilo 2,4 percenta respondentov.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) dem
