Haag 15. marca (TASR) - Výpoveďou britského politika Paddyho Ashdowna dnes v Haagu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) pokračuje proces s juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom. Ashdown je prvým západným politikom, ktorý ako svedok obžaloby prestúpil pred ICTY.
Od výpovede bývalého lídra britskej Liberálnodemokratickej strany (LDP, 1988-99) sa očakáva zatiaľ najširší pohľad do politického zákulisia z čias rozpadu bývalej Juhoslávie. Ashdown totiž koncom 90. rokov pôsobil ako britský emisár na Balkáne a v júni vystrieda Wolfganga Petritscha na poste šéfa Úradu vysokého reprezentanta (OHR) medzinárodného spoločenstva v Bosne.
Britský politik, ktorý Bosnu prvý raz navštívil v roku 1992, je 19. svedok proti bývalému srbskému lídrovi. Na úvod svojho vystúpenia vo štvrtok vyhlásil, že Miloševič spolu s chorvátskym prezidentom Franjom Tudjmanom plánoval rozdelenie Bosny a vytvorenie Veľkého Srbska a Veľkého Chorvátska.
V tejto súvislosti opísal stretnutie s Tudjmanom na večeri v londýnskej Guildhall zo 6. mája 1995. Chorvátsky prezident vtedy na požiadanie Ashdowna na zadnú stranu jedálneho lístka načrtol mapu - svoju predstavu budúcej Juhoslávie, na ktorej hraničná čiara v tvare písmena S rozdeľuje Bosnu medzi Chorvátsko a Srbsko. V médiách prezentovanú mapu, známu ako Tudjmanov obrúsok, nechal Ashdown premietnuť aj pred tribunálom. Tudjman zomrel v decembri 1999 na rakovinu.
Na otázku, aké oblasti zostanú pre bosnianskych Moslimov, "Tudjman povedal, že moslimské oblasti budú začlenené do Veľkého Chorvátska a Veľkého Srbska ... Bosna nebude existovať," uviedol Ashdown.
Originál náčrtu sa nachádza v archíve ICTY. Mapa bola použitá v roku 1997 ako dôkazový materiál v Ashdownovom svedectve proti bývalému veliteľovi chorvátskych jednotiek v Bosne generálovi Tihomirovi Blaškičovi. Existencia mapy mala dokázať medzinárodný charakter bosnianskeho konfliktu.
V súvislosti s Kosovom Ashdown opisoval návštevu severného Albánska v lete 1998. Provinciu navštívil až v septembri toho istého roku, lebo skôr nedostal vstupné víza. Skonštatoval, že aktivity Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) boli jedným z destabilizujúcich faktorov v provincii. Ako dodal, UCK bola dobre organizovaná a vyzbrojená.
V správe britskej vláde Ashdown v tom čase odporučil, aby albánske úrady dostali pomoc zameranú na nastolenie zákonnosti na severe krajiny, čím sa mali obmedziť aktivity UCK. "Ľutujem, že moje návrhy neboli prijaté," dodal.
Ashdown tiež opísal, ako srbské sily z ťažkých zbraní ostreľovali kosovskoalbánske dediny. "Bol som šokovaný," vyhlásil a dodal, že albánske dediny v Kosove boli systematicky ničené a ich obyvatelia vytláčaní. "Paľba (Srbov) nebola opätovaná. Videl som, ako tie jednotky - ako sa mi zdalo - nevyberavo postupujú spôsobom, ktorý nemohol súvisieť s vojenskými cieľmi.
