Brusel 29. apríla (TASR) - Z 15 starých krajín Európskej únie bude mať sedem od 1. mája plne otvorené svoje pracovné trhy pre občanov štátov, ktoré sa stali členmi únie pred dvoma rokmi. K Veľkej Británii, Švédsku a Írsku sa k uvedenému dátumu pripájajú Španielsko, Fínsko, Portugalsko a Grécko.
Po rozšírení EÚ 1. mája 2004 dostala pôvodná európska pätnástka možnosť aplikovať sedemročné prechodné obdobia pre otvorenie pracovného trhu občanom ôsmich z desiatich nových krajín. Na Cyprus a Maltu sa obmedzenia nevzťahujú. Prechodné obdobia môžu trvať maximálne do roku 2011, pričom majú podobu 2+3+2 roky.
Len Švédsko, Veľká Británia a Írsko sa rozhodli nevyužiť možnosť prechodných období a svoje pracovné trhy otvorili ihneď po rozšírení EÚ. Ostatné krajiny v obavách z prílevu lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy pristúpili k obmedzeniam. Ich prvá fáza sa končí posledným aprílovým dňom, dokedy musia všetky krajiny aplikujúce obmedzenia informovať Európsku komisiu o svojom ďalšom postupe. Ak by sa niektorý štát do tohto termínu oficiálne nevyjadril, obmedzenia v tejto krajine prestávajú platiť automaticky k 1. máju.
EK aj Európsky parlament sa snažili počas uplynulých dvoch rokov intenzívne presviedčať krajiny o nezmyselnosti obmedzení a výhodách otvorenia pracovného trhu. Odvolávali sa pritom na skutočnosť, že voľný pohyb pracovnej sily je jednou zo základných slobôd EÚ, ale aj na správu hodnotiacu situáciu na britskom, švédskom a írskom pracovnom trhu dva roky po jeho otvorení. Správa ukazuje, že obavy z masívneho prílevu lacnej pracovnej sily sa nenaplnili - práve naopak, nastalo tu zvýšenie hospodárskeho rastu. Snahy parlamentu a komisie na čele s českým komisárom pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimírom Špidlom boli však úspešné len do určitej miery.
Po dvoch rokoch sa k prvým trom krajinám s otvoreným trhom práce pridávajú od 1. mája ďalšie štyri - Španielsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko. Hoci sa pôvodne zdalo, že k nim pribudne aj Holandsko, holandská vláda sa napokon predsa len rozhodla tento krok odložiť na 1. január budúceho roku. Odbory podporované opozíciou totiž argumentovali, že vláda by mala prijať extra opatrenia na zastavenie ilegálnej práce predtým, ako otvorí pracovný trh legálnym pracovníkom.
Francúzsko a Belgicko sa priklonili len k pootvoreniu pracovného trhu. Znamená to zjednodušenie pravidiel pre zamestnávanie občanov nových krajín únie, avšak len v niektorých sektoroch. Belgická vláda požiadala tri belgické regióny - Brusel, Flámsko a Valónsko, aby pripravili zoznam rezortov s nedostatkom pracovnej sily. V prípade Bruselu ide o architektov, účtovníkov, stavebníkov, IT špecialistov, automechanikov, inštalatérov a zdravotníkov. Uchádzači o takúto prácu v Belgicku budú môcť dostať pracovné povolenie už do piatich dní. Rovnako ako v Holandsku aj v Belgicku odbory protestovali proti úplnému otvoreniu pracovného trhu.
Na zložitú situáciu na národnom trhu práce sa odvolalo Luxembursko, ktoré sa tiež rozhodlo neotvoriť úplne pracovný trh. Vláda však súhlasila s takmer automatickým vydávaním pracovných povolení pre rezort poľnohospodárstva, vinohradníctva a reštauračných a hotelových služieb. Situáciu na pracovnom trhu chcú luxemburské úrady v máji budúceho roku prehodnotiť a zvážiť prípadné zmeny.
Dánsko oznámilo, že bude otvárať trh postupne do roku 2009.
Nemecko, Taliansko a Rakúsko chcú pokračovať v prechodných obmedzeniach, argumentujúc obavami vyplývajúcimi z geografickej blízkosti nových krajín, v dôsledku čoho by ich pracovné trhy mohli zaplaviť a destabilizovať lacní pracovníci z východnej a strednej Európy.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) ed
