Brusel 28. apríla (TASR) - Od rozšírenia Európskej únie o desať nových krajín uplynuli dva roky, počas ktorých sa nenaplnili hrozivé scenáre o jej ďalšej budúcnosti. Práve naopak, zo všetkých strán možno počuť vyhlásenia o pozitívnom dopade.
Podľa štúdie Centra pre európsku reformu je najväčším prínosom rozšírenia to, že viedlo k reformám v strednej a východnej Európe. Oceňuje sa rovnako aj prínos rozšírenej EÚ pre rozvoj jej hospodárstva a tiež dokončenie zjednotenia Európy rozdelenej v minulosti tzv. Železnou oponou.
Zjednotenie však neznamená úplné zrovnoprávnenie. Napriek tomu, že sa EÚ opiera okrem iného aj o voľný pohyb pracovníkov a zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej mobility Európanov, dvere k pracovnému trhu viacerých členských štátov zostávajú pre občanov nových krajín stále zatvorené. Druhé výročie rozšírenia znamená súčasne ukončenie prvej fázy prechodných období. Počas nej sa nenaplnili obavy z obrovského prílevu lacnej pracovnej sily na britský, švédsky a írsky pracovný trh otvorený ihneď od rozšírenia. Napriek tomu však Európska komisia, argumentujúc hospodárskym rastom v Británii, Írsku a Švédsku, nedokázala presvedčiť nikoho viac než len Španielsko, Fínsko a Portugalsko o nezmyselnosti pokračovania v obmedzeniach od 1. mája.
Napriek pozitívnemu hodnoteniu doteraz najväčšieho rozšírenia EÚ sa čoraz častejšie a z čoraz viac strán objavujú pochybnosti o pokračovaní tohto procesu. Vstup Rumunska a Bulharska naplánovaný na 1. január budúceho roku sa v európskych kruhoch nespochybňuje z hľadiska vôle, ale skôr pre nedostatočný pokrok a bude teda závisieť len od rumunskej a bulharskej vlády, či dokážu splniť požiadavky, ktoré na ne kladie Európska komisia. Tá tlačí na Sofiu a Bukurešť s cieľom priviesť ich k väčšiemu úsiliu v pokroku v oblasti súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Len dva týždne po oslavách druhých narodenín rozšírenej únie predloží EK hodnotiacu správu, od ktorej bude do veľkej miery závisieť ďalší osud oboch krajín. Európsky parlament počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia dal najavo, že odklad prijatia Bulharska a Rumunska by mal pre ne negatívny dopad. Potiaľto ešte europoslanci rozširovanie podporujú, avšak po tom, ako sa Bulharsko a Rumunsko dostanú dnu, už európsky zákonodarný zbor s otváraním európskej náruče v ústrety ďalším krajinám váha. Objavili sa už aj požiadavky na definovanie absorpčnej kapacity únie.
Komisár pre rozšírenie Olli Rehn už pri prvom výročí vyhlásil, že existuje určitá únava z rozšírenia. Tú v priebehu druhého roka ešte zintenzívnilo odmietavé stanovisko holandských a francúzskych voličov voči prijatiu euroústavy, ktoré sa interpretovalo do istej miery aj ako nesúhlas s možným členstvom Turecka v únii. Podľa štatistických údajov boli v prípade Francúzska hlavným dôvodom odmietnutia obavy z dopadu ústavy na ekonomickú situáciu a zamestnanosť, v prípade Holandska sa ako hlavný dôvod ukázala nedostatočná informovanosť verejnosti. Rehn však hovorí, že každé rozširovanie závisí od politickej vôle a v súvislosti s obavami z ďalších kôl rozširovaní odporúča všímať si pozitíva tých doterajších.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab
