Sofia 28 apríla (TASR) - Dvojstrannú dohodu o zriadení štyroch spoločných vojenských základní v Bulharsku, ktorá americkej strane umožní využiť tieto bázy aj pre misie v tretích štátoch, podpísali dnes v Sofii ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová a jej bulharský rezortný partner Ivajlo Kalfin.
Dokument umožní americkej strane využiť tieto bázy po konzultáciách s bulharskými partnermi aj pre misie v tretích štátoch, vylučuje však umiestnenie zbraní hromadného ničenia na základniach. Na prípadné skladovanie atómových zbraní na území nových členských štátov NATO rezignovali USA v osobitnej dohode s Ruskou federáciou, o nich sa preto implicitne v teraz podpísanom texte nehovorí.
Dohoda s platnosťou na 10 rokov je považovaná za strategickú, pretože umožní presun amerických vojakov umiestnených v Európe ďalej na východ.
V rámci dohody bude v Bulharsku na rotačnom princípe pôsobiť do 2500 amerických vojakov, ktorí by na leteckej základni Graf Ignatievo v centrálnej časti Bulharska, strelnici v Novom Sele a na leteckej základni Bezmer neďaleko hraníc s Tureckom a v lokalite Ajtos mali pôsobiť už od konca roka 2006.
Šéfka americkej diplomacie po signovaní dohody konštatovala, že Bulharsko je pre USA cenným spojencom.
Podľa slov bulharského ministra zahraničných vecí základne "s určitosťou zvýšia bezpečnosť nielen v Bulharsku, ale v celom regióne".
Americká strana mieni do infraštruktúry základní investovať podľa slov veľvyslanca USA v Bulharsku Johna Beyerleho rádovo desiatky miliónov dolárov. Bázy však zostanú v bulharskom vlastníctve.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý sa v Sofii zúčastňuje na rokovaní šéfov diplomacií členských krajín Severoatlantickej aliancie, v predvečer podpísania dohody vyhlásil: Rusko nemôže byť ľahostajné voči plánom zriadiť vojenské základne, pretože sú súčasťou nového vojensko-politického usporiadania kontinentu. K tomu by nemalo dochádzať na úkor našej bezpečnosti, zdôraznil.
Za obmedzenie suverenity krajiny považuje zriadenie základní extrémne nacionalistická bulharská strana Ataka, ktorá voči tomuto kroku protestovala. Podľa názoru tohto politického subjektu sa z Bulharska môže stať terč teroristov.
Podobnú dohodu s USA podpísalo na sklonku roka 2005 aj susedné Rumunsko, ktoré sa usiluje podobne ako Bulharsko o plnoprávne členstvo v Európskej únii.
Obe krajiny boli svojho času členskými štátmi Varšavskej zmluvy, niekdajšieho protipólu NATO v období studenej vojny.
3 20 le žab
