Sarajevo 27. apríla (TASR) - Dolná komora bosnianskeho parlamentu v stredu odmietla ústavné zmeny zamerané na posilnenie centrálnych inštitúcií etnicky rozdelenej krajiny. Prijatie ústavných reforiem presadzovalo medzinárodné spoločenstvo i Spojené štáty americké, keďže administratívnu štruktúru krajiny pokladá za príliš komplikovanú a nákladnú.
Reformy sú zamerané na zefektívnenie vládneho systému, ktorý v Bosne funguje na etnickom princípe od skončenia občianskej vojny a prijatia podmienok daytonského mieru v roku 1995.
Prijatie reforiem podporilo 26 z celkového počtu 42 poslancov.
"V mene vlády USA by som chcel vyjadriť hlboké sklamanie pre národ Bosny a Hercegoviny," uviedol americký veľvyslanec v Bosne Douglas McElhaney, ktorý sprostredkoval rozhovory o reformách.
Za ostatné dva roky sa v Bosne podarilo zjednotiť ozbrojené sily, políciu a daňovú administratívu.
Plán na prenesenie moci z inštitúcií dvoch vysoko autonómnych regiónov, Moslimsko-chorvátskej federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskej republiky (RS) s cieľom posilniť právomoci centrálnej vlády, odsúhlasili v marci po mesiacoch rokovaní medzi siedmimi hlavnými politickými stranami.
Z Chorvátskej demokratickej únie (HDZ), ktorá v marci taktiež súhlasila s reformami, sa však tento mesiac odštiepili piati poslanci, ktorí sa vyslovili proti ústavným zmenám. Podľa nich plán diskriminuje Chorvátov, ktorí sú najmenšou etnickou skupinou v krajine. Takisto sa obávajú, že ústavné zmeny môžu Moslimom umožniť prehlasovanie Chorvátov v dolnej komore parlamentu.
Ďalší oponenti reforiem, prevažne Moslimovia, ich kritizovali kvôli nedostatočnému odstráneniu etnických prekážok, ktoré sú podľa nich zakotvené v daytonskej mierovej dohode.
Podľa ministra zahraničných vecí Mladena Ivanoviča, etnického Srba, to bol "posledný veľký pokus medzinárodného spoločenstva, aby nám pomohlo zdokonaliť záležitosti". Ako dodal, potrvá niekoľko rokov, kým sa v Bosne opäť uskutočnia nové rokovania o ústavných zmenách a dosiahne sa kompromis.
Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Christian Schwarz-Schilling ešte pred hlasovaním parlamentu povedal, že ak reformy neodsúhlasia, otázkou bude, "prečo Bosna a Hercegovina nie je ochotná ísť dopredu".
