Uznávaný český egyptológ Miroslav Verner (na malej snímke) zverejnil, že majú šancu objaviť v staroegyptskom Abúsíre kráľovský palác a rezidenciu. Krajina je stále neprebádaná, len pred pár mesiacmi bola objavená hrobka Tutanchamóna. FOTO - ČTK
Českí archeológovia majú šancu objaviť v straoegyptskom Abúsíre kráľovský palác a kráľovskú rezidenciu. Tá bola v čase faraónov sídlom vtedajšej vlády.
Na včerajšej konferencii Česká archeológia v zahraničí v Prahe to povedal dlhoročný šéf českej archeologickej expedície v Egypte Miroslav Verner. Podľa teórie tieto stavby ležali na rozhraní nílskeho údolia a veľkých pohrebísk.
Českí vedci už v Abúsíre objavili veľa šachtových hrobov, ktoré boli vybudované v rokoch 530 až 525 pred Kristom.
Jedna z veľkých hrobiek, ktoré preskúmali, patrila podľa egyptológa Ladislava Bareša admirálovi Vadžahorresnetovi. Pre spoluprácu s vtedajšími perzskými dobyvateľmi Egypta býva označovaný aj ako "kolaborant" alebo "zradca Egypta".
Prekvapivo nevykradnutá hrobka patrí kňazovi Lufaovi. Podľa Bareša je unikátna svojou výzdobou a množstvom textov umiestnených na stenách a obrom dvojitom sarkofágu.
Pozoruhodná je aj pohrebná výbava. Tvoria ju štyri nádoby na vnútornosti vybrané pri mumifikácii, 408 sošiek služobníkov, ktorí mali za zomretého na onom svete vykonávať prácu, amulety a Kniha mŕtvych.
Pri otvorení Abúsíru turistom sa má táto hrobka stať hlavnou turistickou atrakciou, dodal egyptológ.
V západnej púšti českí vedci objavili rímske vily a dielne. Podľa Miroslava Bártu môžu pochádzať z čias, keď sa už rozpadala Rímska ríša, strácala v Egypte svoje dŕžavy a šírilo sa kresťanstvo.
(čtk)
nové české a slovenské objavy
O výskumoch starogréckeho mesta Pistiru v Bulharsku informoval na konferencii Česká archeológia v zahraničí aj Jiří Musil. Podarilo sa im odkryť mestské hradby, rozľahlé budovy a dláždené ulice zo 4. storočia pred Kristom.
Bohatstvo obyvateľov dokladajú nespočetné nálezy keramiky dovážanej z Atén, bronzových nádob a mincí. Archeológovia ich našli viac ako 900, najviac z čias macedónskych kráľov.
Pistiros je zaujímavý aj tým, že ho zrejme v polovici 1. tisícročia po Kristovi dobyli a vyplienili Kelti, ktorí k nemu pritiahli z českej kotliny.
Brnianski archeológovia informovali o svojich aktivitách v Sýrii, kde sledujú zdroje obsidiánu, ktorý sa používal na výrobu nástrojov, podobne ako v českých krajinách pazúrik, a jeho šírenie, čo vypovedá o vtedajších kontaktoch medzi regiónmi.
Českých a moravských kolegov doplnili slovenskí archeológovia, ktorí referovali o výsledkoch kuvajtsko-slovenskej archeologickej expedície na ostrove Failaka v Perzskom zálive. (čtk)
