Počítače, to je najobľúbenejšia hodina v rómskej škole.
FOTO - AUTOR
Krásna nad Hornádom je známa svojou históriou, svätými košickými mučeníkmi, cenným kaštieľom, aj prvou ponovembrovou cirkevnou školou v meste. Zatiaľ, čo tieto prvenstvá nik neskrýva, ku základnej škole, ktorú navštevujú iba rómske deti z okolia, sa z miestnych nehlási nik.
Len veľmi neochotne vám domáci ukážu cestu, kde možno nájsť jeden z ošumelých pavilónov. Je ukrytý za ostatnými budovami a ničím nepripomína zvláštnu školu.
"Veď ona ani nie je špeciálna. Je to úplne normálna základná škola pre normálne deti. Naši žiaci netrpia žiadnym mentálnym postihnutím, ich problém je sociálneho charakteru," vysvetľuje Alena Benkovská z vedenia školy, ktorá vznikla ako samostatný subjekt v roku 2004.
Cesta k osamostatneniu pritom nebola ľahká. Paradoxne sa proti postavila asi polovica rómskych organizácií, ktoré sa báli segregácie. Naopak, druhá časť pochopila, že takto sa deťom zo znevýhodneného jazykového a sociálneho prostredia dostane lepšej opatery, prístupu i vzdelania.
Rómski asistenti učia
Nenahraditeľnú službu v týchto prípadoch vykonávajú rómski asistenti. Jedným z nich je aj sympatický mladý muž v saku a kravate Ernest Šugár.
"Mal som veľké problémy získať zamestnanie. Niekedy som sa nedostal ani cez bránu podniku, inokedy mi oznámili, že tesne predo mnou prijali iného uchádzača. Keď prišla táto ponuka, nevedel som, do čoho idem, ale využil som ju."
A prácu si zamiloval: "Veď čo môže byť krajšie, ako pomáhať našim deťom vzdelávať sa," hovorí Ernest, ktorý si dokončuje maturitu a občas sa nevyhne pocitu, že je akoby učiteľom. Pomáha im pri chápaní mentality a správania Rómov.
"Vynikajúce je, že v škole máme aj asistentku, aj asistenta. V rómskej rodine totiž trvá veľmi striktné rozdelenie práv a povinností medzi mužmi a ženami," hovorí Agáta Lehocká a dodáva, že s kolegyňou už navštívila domácnosť každého žiaka.
Niektorí žijú usporiadaným životom v pekne zariadenom byte. Iní sú chudobní, no ich obydlie je čisté a upratané, no niekde sú podmienky na život doslova katastrofálne.
"Nerobíme si ilúzie, že to zmeníme, snažíme sa však deťom zabezpečiť základné vzdelanie a pripraviť im množstvo pekných chvíľ," dodáva Alena Benkovská, ktorá sa Rómom venuje viac ako 20 rokov.
Pred podporou a po nej
"Prirástli mi k srdcu rozžiarené oči a úprimnosť tých detí. Tešia sa na pohladenie aj pomoc. Sú skromnejšie a nie sú arogantné. Sú však hrdé na svoj pôvod, a preto neznášajú súcit, čo vám dajú okamžite pocítiť," hovorí učiteľka s 30-ročnou praxou.
Ani Agáta Lehocká by nemenila. Prácu prijala najprv z núdze, no postupne sa v nej našla. V škole robí od jej vzniku a s úsmevom hovorí, že hoci veľa nezarobí, ale ani neminie, lebo nemusí vyhodiť veľa peňazí na módne oblečenie.
Naopak, z času na čas musí kúpiť prostriedky proti všiam a so súhlasom rodičov pomôže deťom, ktoré to potrebujú. "Inak sú deti upravené. Zvlášť tínedžerky si dajú záležať. Rodičia sa starajú skôr o menšie deti, ktorým zväčša pribalia aj desiatu."
Samozrejme, všetko závisí od dátumu v kalendári. "Keď sa blíži termín vyplácania sociálnych dávok a peňazí niet, deti sú hladné a nervózne. Občas neprídu do školy, to keď idú na zber papiera či železa. Nerobíme si ilúzie, že občas domácim aj niečo zmizne v záhrade. Za deti však ručíme počas vyučovania," konštatuje Benkovská.
Dni po podporách majú svoje špecifiká: "Deti sú unavené, nesústredené, doslova objedené. Rodičia im nakúpia tie najdrahšie cukríky, dlho do noci sa sedí pri hudbe, videu, oslavuje sa, vystrája. S tým všetkým sme sa však naučili žiť."
Vedú počítače a telesná
Viac ako tridsaťročná budova školy pôsobí zvnútra čisto, upravene a voňavo! Všade je plno kvetov, nápadité nástenky, vlastnoručné práce, maľby. Na chodbách je počas vyučovania ticho, otvorené sú iba dvere do počítačovej učebne, kde po internete surfuje niekoľko siedmačiek.
Podľa učiteľa Rasťa Cichého je to jedna z najobľúbenejších hodín starších žiakov. Všeobecne však vedie telesná výchova v telocvični, ktorú majú na jeden deň v týždni zapožičanú od susednej cirkevnej školy.
Priestoru niet ani na jedáleň, a preto suchú stravu za jednu korunu na deň dostávajú deti priamo do tried.
Nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov sa pravidelne v priestoroch školy pripravujú karnevaly, športové či spevácke súťaže, premietanie, ba i burza šatstva. Učiteľka Mária Šuflitová vydáva školský časopis Romkras.
"Sme tu jedna rodina," vysvetľuje Agáta Lehocká. "Manželia berú akosi samozrejme, že do školy prídu kedykoľvek vypomôcť. Ak to totiž neurobíme sami, nik iný nám nepomôže. Vlastne, oni nepomáhajú iba nám, ale predovšetkým deťom, nad ktorými by mnohí lámali palicu, a to my nechceme!"
Na zemepise. "A tu sú Košice," ukazuje žiak s učiteľkou.
