Moskva/Kyjev 24. apríla (TASR) - Havária v černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine, ku ktorej došlo pred 20 rokmi, sa všeobecne považuje za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v histórii ľudskej civilizácie.
Atómovú elektráreň v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Postavili ju 130 km severne od Kyjeva. Po prvom energobloku s výkonom milión kilowattov postupne dobudovali aj ďalšie tri, čím celková produkcia elektrickej energie dosiahla 29 miliárd kilowatthodín.
Krátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. Katastrofa sa začala črtať už deň predtým, keď sa plánovaná skúška vodou chladeného reaktora s grafitovým moderátorom typu RBMK - 1000 chybnou manipuláciou operátorov postupne vymkla spod kontroly. V prvých dňoch po havárii sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov. Pri havárii na štvrtom energetickom bloku jadrového reaktora sa uvoľnilo žiarenie asi 50 mil. Curie, čo sa rovná 30-40 násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne "prikryť". V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roku 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku - kvôli nutnosti profylaktických opráv.
Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent. Pätnásteho decembra roku 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva osobne prezident Leonid Kučma.
V dôsledku havárie na černobyľskej JE bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov.
Na Ukrajine zasiahol rádioaktívny oblak 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili najskôr len štyri oblasti, no neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.
