Belehrad 14. marca (TASR) - Politickí lídri Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), Srbska a Čiernej Hory dnes v Belehrade podpísali dohodu o radikálnej reforme súčasnej juhoslovanskej federácie. Krajina zostane zachovaná, bude mať však nový názov a republiky získajú väčšiu autonómiu.
Dohodu, dosiahnutú za sprostredkovania koordinátora zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javiera Solanu, podpísali juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica, prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič, srbský premiér Zoran Djindjič, Solana a ďalší srbskí a čiernohorskí predstavitelia.
Djindjič oznámil, že nová krajina tvorená dvoma polonezávislými štátmi, sa bude volať Srbsko a Čierna Hora. Obe republiky budú mať spoločnú obrannú a zahraničnú politiku, zachovajú si však oddelené ekonomiky, meny a colné služby.
Nová krajina "nebude ani federácia, ani konfederácia, ale úplne nové a nekonvenčné riešenie," povedal Koštunica v noci nadnes po skončení 12-hodinového rokovacieho maratónu.
Prezident dodal, že na základe dohody sa na jeseň uskutočnia nové voľby zväzového parlamentu a parlamenty oboch republík budú pracovať na príslušných ústavných zmenách. Nový názov spoločného štátu začne platiť až po ratifikácii dohody zákonodarcami.
Dohoda ukončuje dlhoročný spor vyvolaný snahami Čiernej Hory o získanie nezávislosti. Secesistické tendencie sa začali objavovať v roku 1997 po nástupe Djukanoviča k moci. V tom čase v Belehrade vládol Slobodan Miloševič a Západ podporoval Djukanoviča hospodársky i politicky ako protipól voči srbskému lídrovi.
Podgorica kurz nezmenila ani po Miloševičovom páde, ku ktorému došlo po voľbách zo septembra 2000. Po nástupe reformnej vlády v Belehrade však Západ v obavách z destabilizácie Balkánu začal vystupovať proti nezávislosti Čiernej Hory a na Podgoricu vyvíjal tlak, aby odstúpila od zámeru na vypísanie referenda o samostatnosti.
Okrem regionálnych dosahov by referendum mohlo radikalizovať aj vnútropolitickú situáciu v 650-tisícovej Čiernej Hore, keďže tábor stúpencov nezávislosti má len minimálnu prevahu nad zástancami spoločného štátu so Srbskom.