Berlín 21. apríla (TASR) - Nehoda v jadrovej elektrárni (JE) bývalej ČSSR, ktorá sa odohrala deväť rokov pred katastrofou v ukrajinskom Černobyle, zohrala dôležitú rolu pri rokovaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ). Dva roky po veľkom rozšírení EÚ Bratislava ešte stále zápasí s politickými a finančnými dôsledkami tejto nehody, píše vo svojom článku o Slovensku pri príležitosti druhého výročia jeho vstupu do EÚ nemecká tlačová agentúra DPA.
V záujme čo najskoršej integrácie do EÚ totiž slovenská vláda musela prisľúbiť permanentné uzavretie dvoch najstarších zo štyroch fungujúcich reaktorov JE a očistiť rádioaktívne zvyšky piateho reaktora, ktorý sa v roku 1977 takmer roztopil, pokračuje DPA.
Bratislava s ťažkým srdcom prisľúbila splniť neľahkú podmienku a Slovensko sa stalo členom EÚ. Na realizáciu náročného projektu prisúdila Európska komisia Slovensku sumu vo výške 375 miliónov eur, teda o 30 percent viac ako sa pôvodne očakávalo. Avšak už necelý rok po integrácii do vyspelých európskych štruktúr sa viacero slovenských politikov, vrátane bývalého ministra hospodárstva, začalo vyslovovať v tom zmysle, že by Slovensko mohlo modifikovať alebo dokonca aj úplne stiahnuť sľub, zakotvený v prístupovej dohode.
Podľa niektorých politických pozorovateľov by obdobie pred júnovými parlamentnými voľbami mohlo v spomenutej chúlostivej záležitosti ovplyvniť aj stanovisko slovenskej vlády. DPA v tejto súvislosti podotýka, že Komunistická strana Slovenska je napríklad jednoznačne za porušenie sľubu, daného Bruselu.
Kritici Bratislavy vo Viedni a Bruseli varovali Slovensko pred snahami o vydieranie EÚ s cieľom získať dodatočné financie, potrebné na odstavenie reaktorov JE v Jaslovských Bohuniciach. Európsky parlament však už schválil rezolúciu, ktorá by v tejto súvislosti mohla zvýšiť príspevok Bruselu, pripomína DPA.
