Nakrútila dnes najznámejšie rodinné snímky Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, Ako dostať otecka do polepšovne či S tebou ma baví svet. Napriek tomu zavesila po revolúcii réžiu na klinec. Až teraz sa k filmovaniu vrátila. A film MARIE POLEDŇÁKOVEJ Ako sa krotia krokodíly? láme v kinách rekordy návštevnosti.
K filmovaniu ste sa vrátili po 16 rokoch. Čo vás zlomilo?
"Po revolúcii som začala podnikať a vôbec som netúžila vrátiť sa k réžii. No producent za mnou chodil a trištvrte roka ma nahováral. Argumentoval tým, že nám chýba rodinný film, ľudia sa pozerajú na snímky staré 20 rokov."
Argumentoval dobre.
"Najprv som sa nechala nahovoriť, že napíšem scenár. A potom som sa rozhodla, že to sama aj nakrútim. Prirovnala by som ten návrat k skoku z trojmetrového mostíka do vody. Skočila som."
Máte recept na dobrú rodinnú komédiu?
"Rozhodne to nie je v príbehu, musí v tom byť niečo neverbálne. Možno je to v komunikácii, v charizme, ktorá vyžaruje z hercov, v pohode a nálade, do ktorej ľudia radi vplávajú a chcú v nej byť."
Inšpiráciou pre vás kedysi boli syn a synovec, tí odrástli. Kto vás inšpiroval teraz?
"Všetko sú veci, ktoré som prežila alebo odpozorovala z blízkeho okolia. Mať dieťa, ktorého rodičia naň nemajú čas, je problémom všetkých, čo robíme tvorivú prácu, kde nie je pracovný čas."
Na hercov ste pritom prísna. Aj na detských?
"Skôr ich viem pozitívne motivovať a potom so mnou chcú robiť. Vybudovali sme si úžasný vzťah. Inak by totiž neposlúchali a nerobili by, čo chcete."
Texty sa neučia dopredu, repliky im poviete len chvíľu predtým, než ich hovoria na kameru.
"Túto metódu som vytvorila, lebo som vedela, že keď sa to naučia a opakujú to, už je to zlé. Falošné, nepravdivé. Najlepšie je to vo chvíli, keď dieťa myslí na to, čo hovorí. To je vlastne podstata herectva."
Používate aj triky, aby ste u detí vzbudili emócie, ktoré majú stvárniť?
"Používam. Teraz sme šli na niekoľko dní nakrúcať do Tatier, každý rodič mi mal na stanicu priniesť 12 listov pre svoje dieťa, ale Tomášovi, ktorý hral Koudelku, sme list zámerne nedali. A bol presne taký smutný a tichý ako vo filme. Hneď, ako sme to nakrútili, som mu list, samozrejme, dala, a on sa upokojil."
Získali ste medzinárodné ceny, no s filmom S tebou ma baví svet ste museli z televízie odísť na Barrandov. Prečo? Úspech sa neodpúšťa?
"Tak nejako to funguje, hoci na Západe a v Amerike som sa stretla s iným prístupom. Nie že by si tam ľudia nezávideli, ale je v nich snaha zabojovať, chuť niečo dosiahnuť. Fungujú tam vzory, ktoré ťahajú aj ostatných hore. Tu, keď jedna vetva vyrastie viac, je lepšie ju pristrihnúť, aby sa vyrovnala ostatným."
To je zrejme pozostatok komunizmu.
"Áno. Hovorila som tomu teória živého plotu."
Preto ste sa v 90. rokoch rozhodli zavesiť réžiu na klinec a začali ste podnikať?
"Nechcela som nakrúcať. Je to vyčerpávajúce, záprah od nevidím do nevidím. Stres, či sa to podarí, či vyjde počasie, či sa nič neskazí. Sú režiséri, pre ktorých je to životná profesia, no popri nej dokážu robiť aj iné veci. Stretávajú sa s priateľmi, idú si zalyžovať. To som ja nevedela."
Ste puntičkárska všeobecne, alebo len v práci?
"Všeobecne v práci. (smiech) Vo všetkom nie, ale keď niečo robím, chcem, aby to dopadlo najlepšie ako môže."
Je niečo, čo by ste si zo svojho turbulentného života nechceli zopakovať?
"Neľutujem nič. Prežila som veľmi ťažké obdobie, keď som šla namiesto štúdia zvárať do továrne. V tej chvíli to bolo hrozné, ale dnes si myslím, že šlo o dobrú životnú skúsenosť. Naučila som sa na živote hľadať tie lepšie stránky."
Túto vlastnosť vraj mal aj váš otec.
"Bol to úžasný človek! Bol profesorom ekonómie, a keď musel ísť robiť do bane, vyhlásil: Ja som baník, kto je viac? To by hocikto nedokázal. A jeho hnal vnútorný motor, ktorý ho nútil byť vo všetkom prvý. Takže partia, v ktorej pracoval, vyhĺbila najdlhšiu chodbu, vždy mali nejaký rekord."
Tým sa v živote riadite?
"Riadim sa príslovím: Nerob druhým, čo nechceš, aby robili tebe. Snažím sa v živote vidieť tú lepšiu stránku. Aj v ‚průšvihu'. Poviem si: No, aspoň som sa polepšila. Alebo: Mohlo to byť aj horšie."
Marie Poledňáková pri nakrúcaní filmu a po ňom (na hornej snímke). Film Ako sa krotia krokodíly? možno vidieť aj u nás. FOTO - JUDITA ČERMÁKOVÁ a ČTK
