Kosovský Albánec prechádza popri pamätníku kosovskoalbánskym partizánom, ktorí zahynuli počas kosovskej vojny v rokoch 1998 až 1999. Predstavitelia Srbska a Kosova začali dvojstranné rokovania o budúcom štatúte albánskej provincie v správe OSN. FOTO - TASR/EPA
Serevina je sexi, takmer nahá a Chorvátka. To sa pozná, pretože jediné, čo má na sebe na svojich internetových stránkach, je chorvátska vlajka.
Ale to nie je to, čo vyvoláva uštipačné úškľabky z jednej strany Balkánu na druhú. Vezmime si trebárs text jej piesne pre Európu: "Steblá trávy ešte nepovstali, kde som podpätky prešľapala, Seno, slama, syr, saláma, risi-bisi. Afrika, paprika."
Je to žartovné? Skôr nie. Je to nová vojna na Balkáne. Tentoraz v rámci Veľkej ceny Eurovízie, píše britský list The Observer.
Rozdeľujú ich i piesne
Súťaž sa bude konať 20. mája v Aténach a niektoré snobské typy v severnej Európe ju považujú tak trochu za vtip.
Ale nie dole na juhu. Kto by si pomyslel v roku 1956, keď organizátori po prvý raz vo Švajčiarsku usporiadali svoju malú piesňovú súťaž, že o viac než pol storočie neskôr ju krajiny bývalej Juhoslávie budú brať tak vážne?
Balkánska eurovízna odysea sa môže začať hneď v Kosove. Technicky zostáva súčasťou Srbska, ale od konca kosovskej vojny v roku 1999 je pod jurisdikciou OSN, zaistená bezpečnostnými silami NATO.
Z jeho dvoch miliónov obyvateľov tvoria viac než 90 percent etnickí Albánci, ktorí chcú plnú nezávislosť od Srbska. No keď dôjde na pieseň pre Európu, majú smolu.
Na Veľkej cene Eurovízie sa môžu zúčastniť speváci od Atlantiku po Ural, avšak s malou výnimkou v podobe Kosova. Žiadny štát, žiadna pieseň.
Flakareshat z Kosova
Flakareshat je kosovská dievčenská skupina, zúfalo túžiaca preraziť. Od roku 1999 musia kosovskí muzikanti, ktorí sa chcú dostať na cenu Eurovízie, cestovať do Tirany, a tam súperiť s albánskymi skupinami. A nikoho neprekvapí, že Albánsko nikdy nezastupovala skupina z Kosova.
Možno budúci rok sa situácia zmení. Rozhovory o budúcnosti Kosova sa už začali a mohli by skončiť nezávislosť, i keď za určitých pripojených podmienok.
"Pokiaľ sa medzi týmito podmienkami neobjaví klauzula o zakázanej účasti na Veľkej cene Eurovízie, bude všetko v poriadku," hovorí Petrit Selimi z kosovského listu Express.
Budúci rok zažije Kosovo "hromadnú hystériu", pokiaľ Flakareshat pôjde na Eurovíziu, predpovedá Selimi. "I keby sme nedostali našu vlajku pred sídlo OSN, pokiaľ dostaneme pieseň na Eurovíziu, budeme úplne spokojní," hovorí.
No Name z Čiernej Hory
Technicky vzaté sú Srbsko a Čierna Hora spojené vo voľnej "štátnej únii". Spoločnú majú armádu, pár ministerstiev, vlajku a jedno miesto v Eurovízii.
V minulom roku sa do Kyjeva na piesňové súťažné spoločenstvo dostala čiernohorská chlapčenská kapela No Name. Keď tam boli, zahalili sa do čiernohorskej vlajky.
Vzhľadom na to, že prevažná väčšina Európanov ju aj tak nepozná, bolo to gesto, ktoré 95 percent divákov prešlo bez povšimnutia. Ale nie Srbi, pochopiteľne. Považovali to za vykalkulovanú urážku a príklon malej republiky k snahám o nezávislosť.
Keď 11. marca skupina No Name znovu zvíťazila v hlasovaní o to, kto bude reprezentovať Srbsko a Čiernu Horu na Eurovízii, Čiernohorci triumfovali.
Sotva 12 hodín predtým zomrel vo väzenskej cele v Haagu bývalý srbský vodca Slobodan Miloševič, ktorý tu bol súdený za vojnové zločiny. Ale to, čo bude nasledovať teraz, vyvolá podľa Zorana Živkoviča, bývalého srbského premiéra, "oveľa väčší rozruch".
Necelých dvanásť hodín po súťaži Eurovízie v Aténach sa v Čiernej Hore otvoria hlasovacie miestnosti referenda o nezávislosti od Srbska.
Kompromis: bez zástupcu
Čiernohorci zúfalo túžili dostať svojich chlapcov pred oči celej Európy, povzbudiť národnú hrdosť a využiť poslednú príležitosť na ovplyvnenie výsledkov, hovorí Alexander Tijanič, mocný riaditeľ srbskej televízie. A to by, dodáva, bolo "proti duchu" súťaže.
Preto sa rozhodol nepodpísať potrebné dokumenty. Srbsko a Čierna Hora teda nebudú mať na Eurovízii v Aténach žiadneho zástupcu.
"Nemali sme žiadne politické motívy, keď sme hlasovali pre No Name," bráni sa Milica Belevičová, jedna z čiernohorských porotkýň. A jej kolegyňa Sabrija Vuličová z čiernohorskej televízie dodáva, že zatiaľ čo "Juhosláviu rozdelili zbrane, Srbsko a Čiernu Horu rozdelia piesne". (čtk)
