Je na vozíčku a cíti si len prsty, ale rád maľuje

príbeh

Róbert Rubint je od deviatich rokov na invalidnom vozíku. Trpí muskulárnou dystrofiou a hoci pre problémy s dýchaním nemôže ani rozprávať, pred pár dňami mal v Piešťanoch, kde s rodičmi žije, výstavu.

"Všetko okolo seba detailne sleduje. Má trojrozmerné videnie a neskutočnú zrakovú pamäť. Čo si zapamätá, to potom kreslí, je samouk," hovorí o svojom dnes 23-ročnom synovi Jana Rubintová.

Kreslí od štyroch rokov, skúšal to hneď, ako udržal ceruzku v ruke.

"Rád pozerá japonské kreslené filmy a z nich si berie inšpiráciu. Vymyslel a nakreslil už aj vlastnú štúdiu auta, má talent na zostrojovanie, mohol by byť dizajnérom nových modelov áut," myslia si rodičia.

Funkčné má pritom iba prsty na rukách. Keď cíti, že nemôže dať do kresby všetko, radšej kresliť prestane a pokračuje, až keď si odpočinie. Preto na jednom obraze pracuje aj tri, štyri mesiace.

"Pri muskulárnej dystrofii dochádza k úbytku svalstva, Róbert má oslabené končatiny. Kresliť je preto pre neho veľké umenie. Vyžaduje si to nadľudské úsilie," hovorí profesor Pavol Traubner.

Pri Róbertovi musia byť stále dvaja ľudia, ktorí mu pomáhajú.

"Asistenciu nám platí štát, zdravotnú sestru si hradíme z vlastného vrecka. Pokiaľ by žil sám, pochybujem, že by to finančne zvládol, aj keď dostáva dôchodok osemtisíc, čo niekedy nedostanú ani tí, čo pracujú," hovoria rodičia.

JANKA PEKAROVIČOVÁ