Zároveň odmietol tvrdenia, že obe krajiny sa v spojitosti s rokovaniami o vrátení štvorice Kurilských ostrovov dohodli na oddelení väčších a menších ostrovov. "Nezúčastňujeme sa na nijakom druhu rokovaní o ostrovoch," povedal minister pred poslancami dolnej komory parlamentu.
Keď Ivanov navštívil vo februári Tokio, japonskí predstavitelia vyhlasovali, že došlo k dohode o preskúmaní dvojlíniového prístupu. Jeho podstatou sú separátne, no paralelné rokovania o dvoch väčších a dvoch menších ostrovoch. Tokio tvrdí, že chce naspäť všetky štyri ostrovy, no je flexibilné pokiaľ ide o termín ich prinavrátenia.
Ivanov dnes nástojil na tom, že Rusko odmietlo prijať dvojlíniový prístup. "Povedali sme, že takáto štruktúra nám nevyhovuje a jednostranné vyhlásenie japonskej strany sa nestalo základňou pre rozhovory."
Rozpor o územie, ktoré sovietska armáda zabrala na sklonku druhej svetovej vojny, je prekážkou podpisu rusko-japonskej mierovej zmluvy. Moskva chce podpísať mierovú dohodu, "no nie za každú cenu, nie za cenu ústupkov," podčiarkol Ivanov.
Zatiaľ najbližšie sa k sebe obe krajiny dostali v tejto otázke v roku 1956, keď vydali spoločné vyhlásenie. V dokumente sa predpokladalo vrátenie menších ostrovov Japonsku po uzavretí mierovej zmluvy. Práve analýzou tohto vyhlásenia sa teraz zaoberajú diplomatické kruhy. Najnovšie kolo rokovaní otvorili práve dnes.
Rusko-japonské vzťahy sa v uplynulých rokoch zlepšili, avšak teritoriálny konflikt zostáva hlavným sporným bodom. Ruskí politici a široká verejnosť sú jednoznačne proti odstúpeniu ktoréhokoľvek ostrova. Tieto územia majú strategickú polohu na severe Pacifiku a obkolesujú ich bohaté loviská rýb.
2 tim dem
