Belehrad 13. marca (TASR) - Belehradskí kriminalisti varujú pred vlnou útokov v Srbsku v prípade, že dôjde k zintenzívneniu boja proti organizovanému zločinu, ktoré avizoval republikový premiér Zoran Djindjič.
Djindjič minulý týždeň oznámil, že úrady majú informácie o kontaktoch piatich desiatok najvyšších bossov podsvetia so štátnymi úradníkmi a politikmi na rôznych úrovniach. Premiérovo vyhlásenie vyvolalo spor s ministrom vnútra Dušanom Mihajlovičom. Tomu sa zatiaľ nepodarilo objasniť žiadnu zo série významných vrážd, ktoré pokračujú aj po skončení éry Slobodana Miloševiča. Minister na Djindjičovo tvrdenie reagoval tým, že si vypísal dovolenku.
Neobjasnený zostáva aj bombový útok proti belehradskému sídlu Demokratickej strany Srbska (DSS) prezidenta Vojislava Koštunicu spred dvoch týždňov. Známe nie sú ani motívy činu, ani páchatelia.
Riaditeľ kriminologického inštitútu Dobrivoje Radovanovič a analytik Bojan Dimitrijevič v rozhovore pre týždenník Nedeljni telegraf vyjadrili názor, že štruktúry organizovaného zločinu sa v snahe o zachovanie svojich mocenských pozícií môžu uchýliť k teroristickým útokom. Podľa Radovanoviča sa kriminálne skupiny v Srbsku organizujú na národnom a ideologickom základe. Tento vývoj podporuje aj nárast popularity exprezidenta Miloševiča po otvorení procesu pred haagskym tribunálom OSN, dodal Radovanovič.
Dimitrijevič odmietol názor, že k väčším incidentom by mohlo dôjsť po prípadnom zatknutí bývalých bosnianskosrbských lídrov, Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča, ktorých haagsky tribunál obžaloval z vojnových zločinov. Podľa analytika situácia začne byť kritická v momente, keď úrady podniknú seriózny pokus o zúčtovanie s organizovaným zločinom.
Podľa Telegrafu obeťou teroristických činov nemusia byť len politici, ale aj rodinní príslušníci príslušníkov ochranky osôb obvinených z vojnových zločinov. V tejto súvislosti týždenník uviedol málo známu udalosť z roku 1994, keď sa na belehradskom kúpalisku na sávskom ostrove za neznámych okolností utopila manželka a syn jedného z bodyguardov Ratka Mladiča, ktorý v tom čase velil bosnianskosrbskej armáde.
Analytik Tomislav Krešovič odhaduje počet potenciálnych teroristov v Srbsku na 30.000. Do tohto čísla treba zarátať 15.000 členov existujúcich mafiánskych skupín, 5000-9000 zamestnancov rôznych služieb poskytujúcich osobnú ochranu, približne 3000 bývalých policajtov a vojakov, asi 6000 príslušníkov medzičasom oficiálne rozpustených polovojenských jednotiek, ako aj zhruba tisíc členov milície etnických Albáncov a príslušníkov al-Káidy na juhu Srbska, uvádza Telegraf.
Pedagóg belehradskej Fakulty civilnej ochrany Zoran Dragišič dodal, že albánski radikáli by mohli s teroristickými akciami vo väčších srbských mestách začať ešte túto jar v prípade, že medzinárodné spoločenstvo bude naďalej odmietať požiadavky na nezávislosť Kosova.
