Bagdad 9. apríla (TASR) - Keď sa zrútila monumentálna socha Saddáma Husajna uprostred bagdadského Rajského námestia, zdalo sa, že jej pád predznamenáva koniec dlhoročných represálií. Odo dňa, keď padol Bagdad a vtrhli doňho americké vojská, však uplynuli tri roky, a hoci zvrhnutý Saddám stojí pred súdom a zodpovedá sa z vojnových zločinov, Iračania sa stále boja. Obávaného diktátora vystriedali totiž samovražední útočníci, komandá smrti a násilní zločinci, ktorí bránia nástupu pokojnej budúcnosti.
"Keď som počul, že Američania zvalili Saddámovu sochu, bol som šťastný, pretože som si myslel, že sme s týmito hlúpymi vojnami už skončili," hovorí dopravný policajt Alí Džabar. "No keby som bol vedel, že onedlho mi bomba v aute zabije mladšieho brata, bol by som si radšej želal Saddámovu vládu."
Takýto smútok a beznádej určite neboli súčasťou amerického scenára pre Irak, keď administratíva prezidenta Georgea W. Busha sľubovala Iračanom, že nahradí ich brutálnu diktatúru prosperujúcou demokraciou, ktorá pomôže transformovať celý Blízky východ.
Dnes, tri roky po páde Saddámovej sochy i jeho režimu, je námestie Firdos (Raj) veľmi nebezpečným miestom. Samovražední útočníci si prerazili cestu cez jeho betónové opevnenie, aby odtiaľ útočili na hotely, kde bývajú novinári tých istých spoločností, ktoré filmovali pád Saddámovej sochy.
Irackého fotografa na námestí Firdos v deň výročia rýchlo obkľúčili traja muži so zbraňami a upozornili ho, aby priveľa nefotil. Námestie je opakovaným terčom povstalcov. A mnohí Iračania na námestí nemajú tušenie, že dnes je tretie výročie pádu Bagdadu.
AKÁ SOCHA?
Džabar al-Hilfí je jedným z mála ľudí, ktorí dnes navštívili smutne známe námestie. Tento 67-ročný muž - komunálny pracovník kosiaci trávu malým nožom - má sotva energiu na to, aby si ďalej robil svoju prácu a pokračoval vo svojom živote, tobôž aby spomínal na pád sochy.
"Akú sochu máte na mysli? Od pádu Saddáma sme iba svedkami ničenia a smrti. Táto krajina je odsúdená na to, aby videla len bolesť a smútok. Pozrite sa na mňa, nedokážem ani uživiť svoju rodinu," hovorí so smútkom.
Pred troma rokmi televízne kanály vysielali zábery muža, ktorý svojím sandálom tlčie do plagátu Saddáma Husajna a kričí: "Ty si zničil Irak!".
Likvidáciu jedného muža, ktorý za 25 rokov priviedol krajinu do troch vojen a zničujúcich sankcií OSN, vystriedal krvavý chaos sektárskeho násilia, zúriace povstanie a militanti al-Káidy, ktorí každým dňom trhajú Irak na kusy.
Fuád Chalíl oslavoval, keď padla Saddámova socha, pretože to považoval za svoju vstupenku do irackej armády. Dnes sa bojí, že bude musieť bojovať vo vojne, ktorá nemá žiadne frontové línie, len nenávisť a sektársku neznášanlivosť. "Žijeme v nešťastí a stratili sme nádej, pretože na obzore je krvavá sektárska vojna," hovorí 21-ročný študent vysokej školy.
Sú však aj takí, ktorí sú za 9. apríl 2003 napriek všetkému vďační: "Viem, že situácia nie je stabilná, ale s trpezlivosťou sa všetko podarí. Za slobodu sa platí vysoká cena a my sme pripravení zaplatiť ju," hovorí 35-ročný Zámil Alí, absolvent vysokej školy snažiaci sa nájsť si stabilné zamestnanie.
Celkom opačný pohľad na slobodu má 42-ročný farmaceut Júsif Saman, ktorému chýba dokonca i tých pár slobôd, ktoré mal za Saddáma: "Ani tri roky po zvrhnutí Saddáma nemôžem ísť so svojou rodinou na večernú prechádzku," opísal výstižne situáciu vo svojej krajine.
1 zt žab
