Podľa európskej komisie nehrozia kandidátom ekonomické otrasy
BRUSEL 12. marca (SITA) - Stabilitu a rovnováhu verejných financií považuje Európska komisia za kľúčový predpoklad úspešného zavŕšenia ekonomickej transformácie a zblíženie sa s Európskou úniou. V správe Vývoj makroekonomickej a finančnej stability v kand
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
idátskych krajinách, ktorú Európska komisia zverejnila iba tri dni pred ekonomicko-sociálnym summitom EU v Barcelone, vyzvala kandidátske krajiny, aby vylepšovali regulačné mechanizmy finančných trhov a posilňovali bankové systémy.
"Banky ešte neplnia svoju sprostredkovaciu úlohu naplno a neuplatňujú svoju schopnosť podporiť hospodársky rast a makroekonomickú stabilitu," uvádza správa. Prostriedky bánk v kandidátskych krajinách predstavujú v pomere k ich HDP iba štvrtinu v porovnaní s členskými krajinami EÚ a to napriek príchodu silných zahraničných investícií.
Podľa EK sa však kandidátskym krajinám celkom darí dosahovať makroekonomickú stabilizáciu. Schopnosť vyrovnať sa s budúcimi tlakmi na finančnom trhu EÚ sa značne zlepšila a to napriek tomu, že finančné trhy, ako aj banky sú stále pomerne slabé. Kandidátom však nehrozia nijaké zásadné ekonomické turbulencie. Priemerný hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v prepočte cez kúpnu silu dosiahol v roku 2000 v kandidátskych krajinách iba 35 percent priemeru EÚ, pričom na Slovensku to bolo 48 percent. Tieto krajiny by sa však mali vyhýbať nadmernému ekonomickému rozmachu a zamerať sa skôr na dlhodobo udržateľný hospodársky rast.
Kandidátske krajiny by mali sledovať aj rast podnikových dlhov s nominálnou hodnotou v zahraničných menách, ktoré často spôsobujú vysoké úrokové sadzby. Vysoké deficity verejných financií sú často spôsobované veľkou snahou o vysoký hospodársky rast. Podľa EK by sa kandidátske krajiny mali naďalej zdržať zvyšovania zatiaľ pomerne nízkeho verejného dlhu a nemali by pripustiť ani vyššie rozpočtové deficity. Vysoké deficity na bežnom účte platobnej bilancie, vysoké úrokové miery, inflačnú tendenciu a zhodnocovanie meny predstavujú výzvy, ktoré treba napravovať makroekonomickými a štrukturálnymi opatreniami.
Spomedzi kandidátskych krajín mali v roku 2000 najvyšší deficit na bežnom účte Poľsko, Litva a Lotyšsko. Slovensko so svojimi 3,5 percentami bolo na tom lepšie nielen ako tieto "šesťpercentné krajiny“, ale aj ako ČR. Deficity na bežnom účte sa stanú podľa EK problémom, keď sa zníži úroveň prílivu priamych zahraničných investícií a zvýši sa príjem krátkodobých finančných tokov. Môže dôjsť k prudkým výkyvom menových kurzov.