Washington 7. apríla (TASR) - Neandertálci, naši blízki pravekí príbuzní, možno neboli príliš nadanými umelcami a veľmi ani neoslňovali rečovými schopnosťami - majstrovsky však vynikali v hudbe a tanci.
Ako v odbornom časopise Archaeology tvrdí americký bádateľ Steven Mithen, u pračloveka nešlo ani tak o zábavu, ale skôr o prežitie v extrémnych prírodných podmienkach Európy doby ľadovej.
Schopnosti spievať a tancovať boli prvotnými prostriedkami komunikácie týchto hominidov s objemným mozgom, ktorého kapacita bola dokonca väčšia ako u súčasného človeka.
Neandertálci však neboli prvými príbuznými moderného človeka, ktorí sa venovali takýmto "umeleckým" aktivitám. Keď sa totiž pred asi 1,8 milióna rokmi hominidi úplne vzpriamili, začali hudbou a gestami - vrátane tanca - vyjadrovať samých seba a ovplyvňovať iných.
Všetky zložky hudby a tanca tvorili spolu akýsi "protojazyk", avšak bez slov a gramatiky. Americký bádateľ sa domnieva, že tento komunikačný systém, ktorému dal prezývku "Hmmmmm", vďaka všetkým svojim aspektom umožnil vznik jazyka v modernom slova zmysle.
Raní hominidi, ako ich vykreslil Mithen, nesedeli teda iba pri ohni štiepajúc kamenné nástroje. Spievali tiež svojim malým deťom akési uspávanky, oslavovali sviatky hromadnými pokrikmi a tancom, spievali "serenády" potenciálnym druhom a družkám a spevom smútili za mŕtvymi.
"Hmkanie" umožnilo neandertálcom pred 200.000 rokmi prežívať v drsnej klíme, no nestačilo na naozajstný jazyk. Ten sa podľa mnohých vedcov, vrátane Mithena, objavil až u moderného Homo sapiens sapiens pred 50.000 rokmi.