FOTO |
V posledných rokoch sa organizátori vehementne snažia zvýšiť kredit súťaží Miss aj tým (a niekedy hlavne tým), že verejnosť neustále a dookola upozorňujú na vnútornú krásu a múdrosť súťažiacich dievčat.
Divák môže mať zrazu dojem, akoby bol schizofrenik a nevedel danému programu dať podtitul "o kráse" či "o rozume".
Nedávno som "mal tú česť" pozrieť si dokument o pripravovanom programe Miss 2006. Súťaže tohto typu som vždy chápal ako jednovečernú prehliadku vcelku sympatických mladých žien, ktoré si istí samozvaní "predstavitelia našej spoločnosti" vybrali ako vhodný produkt na svoju potenciálnu prezentáciu.
Hádam by som si za 10 minút po skončení spomínaného dokumentu ani nebol býval spomenul, o čom to celé bolo, keby nebolo odpovedí adeptiek na miss krásy. Kameňom úrazu boli otázky, kto bol Ronny Reagan či Miško Gorbačov. Človek by si vtedy ešte povedal: "No dobre, nedávali pozor na dejepise, nevedia."
Všetky moje možné ospravedlnenia však ako novembrové lístie odviala slečna, ktorá nevedela zaradiť Slovensko do Európskej únie. Do únie, ktorá nás len na reklame stála stovky miliónov korún.
A teraz kardinálna otázka: Čo daná televízia sledovala odvysielaním spomínaného dokumentu?
Pravdupovediac, sám si to neviem úplne vysvetliť. Lebo ak je súťaž Miss o kráse, nepýtajme sa dievčat, kto bol Reagan či Gorbačov. Ak je súťaž Miss naozaj o kráse, a porotcovia sa aj napriek tomu musia pýtať aj vedomostné otázky, tak nech týmto televízie nekŕmia svojich divákov pred desiatou večer, alebo nech im to neukazujú vôbec.
A nakoniec, ak nie je súťaž Miss len o kráse, ako sa nám to televízia a organizátori snažia nahovoriť, tak ako je možné, že diváci za tie roky ani raz nevideli počas Miss vedomostné súťažné kolo?
Osobne si myslím, že súťaž Miss je o vonkajšej kráse a veciach s tým súvisiacich. Dokonca nezastávam názor, že by hneď po promenáde v plavkách mala nasledovať "promenáda vedomostí".
Nedokážem však pochopiť (alebo to dokážem až príliš dobre), prečo sa stále kompetentní snažia presvedčiť širokú verejnosť, že súťažiace sú múdre a vzdelané (nerozoberáme inteligenciu). Nakoľko sa to nedá objektívne zistiť, nemôže to predsa nikoho zaujímať.
Akokoľvek sa teda snažím porozumieť celej tejto fraške, predsa len to beriem osobne. Osobným sa to totiž stalo vtedy, keď mi ako divákovi spomínaný dokument robil intenzívny niekoľkominútový brainwashing.
lamos.blog.sme.sk